Nad letom drogy. Z hypnotického maku
(boh číry, dušu plameňom odomyká!)
plamienkom zo skla bdie absolútny lieh.
(Akoby v diaľke zložili na zem lampu.
Tak vedia smútiť len kurvičky a lumpi,
keď sa im hviezda spustí nízko nad brloh.)
Mak jasá z dužín. V koreňoch číha lúh.
Nad letom hviezdy. Nad nimi plno dutia.
(Buď bože, otcom tých potratených detí.)
Boh ešte vyššie? Nie, tam už ohňa niet.
(Nad letom luna. Pod ňou dav slepých očí.
Semeno vtákov blizničky maku máča.
Namiesto spevu len skrvavená nit.
Nad letom Človek. Pod makmi oheň krúži
(chcel nadol, duch sám, po sladkom dreve kríža),
pod rozkošnicou kruh rozbesnených hviezd.
(Boh jastrí ohňom. Krv a moč v kruhu tŕnia.
Uzlia sa telá. Alt v bolestivom trení.
Sám Ježiš v ohňoch? Nad makom vtáčí hvizd.)
V človeku jačí klarinetový hvozd.
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
