Chcela si vzlietnuť, bleskom rozoznelá,
no začali sme k zemi prirastať.
Z koreňov lipa v listoch do tmy tlela,
bubnili mraky, zavibroval sad.
V tej chvíli z teba žltá blizna čpela
a ja som krv čul v srdci zasyčať.
Dážď okrom hmatal v póroch tvojho tela
a striebrom zunel slaný uzlík šiat.
Tu nám z nôh nahor oťažela rtuť
a museli sme, dažďom premáhaní,
v uzlení svalov k zemi pokľaknúť.
Potom bozk v búrke, hlboký a slaný.
Blesk v našich ústach skrvavel,
až cvenglo zlato vodorovných tiel.
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
