Noc prichádza v živom striebre po vežičkách,
rozlúskla ti oči a v nich dlhé nože.
(Posteľ máš dnes pre ukrižované ruky,
preberám sa k tebe do tmy na plátne.)
Makovice chrastia postrelené svetlom,
bozky hrdze píšu kruhy po ovocí.
(Pod lilavým pásmom svetielok a hluku
v tvojej vôni vláčne medy svitajú.)
Tmu z papriky tlčie letný umieráčik,
škrípe pohyb vtáčat v slnovrate.
(Spíš dve rydlá na červenom aksamiete,
kým ti krídlom z tváre múčku zametám.)
Jeleň pokľačiačky trúbi v pachu ruje,
(Dve voňavé mandle sa ti hýbu na dne,
keď klenotným chrupom svietiš v schránke úst.)
Do skiel vráža mesiac rohom z úzkych ohňov,
k slzám štípe tma očami vybíjaná.
(V pružnej chrbtici ti hľadám náznak zmije,
ale to sa v tebe vzpína tichý luk.)
Noc prichádza v živom striebre po vežičkách,
rozlúskla ti oči a v nich dlhé nože.
(Toľké hviezdy vo vodičke tvojich očí!)
(Vyšli kňazi, chrstli svetlá z lampičiek.)
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
