SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dobrý nos

„Už umrela! Jasný kráľu! Na jejž kráse, spanilosti, oči vašej jasnosti milostne spočívaly. Tak sa stalo, ako predpovedal onen veštec; ďas ho vzal!“ Dvoranín týmito slovy hovorí ku kráľovi. A ten hnevom rozpáli sa, a zúrivo ohlási sa: „Hneď mi ho doveďte sem! Shovárať sa s ním chcem, pri odchode ho lapíte a z obloka shodíte!“ Veštec príde, predstaví sa, kráľ ho zrakom premerá, hrozive naň pozerá: „Tys’ ten veštec?“ pýta sa, „čo pravdu vravieva čistú smrť predpovedúva istú, povedz teda, kedy umrem ja?“ Veštec zbadá, čo je v hre; riekne: „Vaše veličenstvo umre hneď po mojej smrti!“ Kráľ hlavou pokrúti a zavolá strachom jatý: „Sluhovia na stráži! Kto sa opováži dotknúť veštca, bude sťatý!“ Veštec hrdo pozre bokom, odchádzajúc voľným krokom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama