ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tam na hore olivetskej, v tom údolí Getsemane, Peter vraví ku Kristovi: „Nikdy nezaprem ťa, Pane!“ A Kristus mu odpovedá: „Pamätaj na to, čo vravíš! Prv, nežby kohút zaspieval, tejto noci ma zatajíš.“ A v tom jatý od zástupu, k biskupovi postupuje; Šimon Peter zostrašený, z ďaleka ho nasleduje. * Uprostred biskupskej sieni, sluhovia si oheň kladú, a biskupi o zajatom Kristovi tam držia radu. Peter stojí pri tom ohni, zrak má na dol namierený, Mlčí a zhrieva si dlane, trudno, smutno zamyslený. Zazre ho jedna devečka, ako oheň v tvár mu svieti: „I tys’ bol s ním!“ k nemu zvolá, „neviem, čo vravíš!“ odvetí. „I ty s’ bol s tým nazaretským! S ním s’ bol!“ ďalej mu odrieka, „videla som ťa v záhrade!“ „Nepoznám toho človeka!“ V tom čuje spievať kohúta, I zachvel sa a naľakal, pamätliv na slovo Pána, vyšiel von a horko plakal.