ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V šárišskej župe dedina stála za dávnych časov pamätná, Zlatý Kríž ona sa menovala, a bola veľmi majetná. Ľud vzdával Bohu úctu hlbokú, a vystavil mu chrám svätý, a na tom chráme väžu vysokú, a na tej väži kríž zlatý. Hodoval, výskal v štestí majetku, oddal sa svetskej márnosti, utratil bázeň ku Bohu všetku, vypadnul z božej milosti. Na Veľký Piatok, deň umučenia, keď čas žalosti bol nastal, sišiel sa spolu, miesto svätenia, v tom chráme tanec vystrájal. Ale jaj Bože! hrozná hodina, zrazu sa blisklo, udrel hrom, zem sa rozpukla, a tá dedina, ach! prepadla sa i s chrámom. * Veliká lúka sa rozprestiera, všade ďaleká rovina, tam popásajú ovce pastiera, kde stála totá dedina; A chodia sem-ta, hrebú, hľadajú, či ten kríž netrčí z trávy? Ale nadarmo sa ustávajú, ten sa nikdy viac nezjaví. Len na Veľkú noc, v deň posvätený, velebný sviatok vzkriešenia, počuť pod zemou spev utešený, veselý cengot zvonenia. V ten čas ta idú ľudia zvedaví, na lúku si políhajú, a k zemi kladú pozorne hlavy, to zvonenie načúvajú.