ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pri stole sedí opretý otec pln starostí: „Nemám, ja nemám, synak môj, viac z teba radosti! Načo sú mi role, lúky, statok načo mi je? Keď ti súdeno v deň Jána, že ťa hrom zabije. Synu! Choď do toho sklepu s hrubými mrežami, oj tie hrom nepopretína svojimi strelami!“ — „Ach otecko! Nik pred božou tvárou sa neskryje, keď ma už raz hrom má zabiť, i tam ma zabije!“ Deň Jána tu, tá osúdna hodina nastáva, otec úzkostlive syna, do sklepu výprava. Ten sa spiera, ta ísť nechce, otca prosí, šúcha; v tom bliskne sa, hrom zrachotí, a ten sklep rozbúcha. „Jaj!“ vykríkne syn stremtený, „čo sa porobilo? Aj hľa! otče! Bolo by ma v tom sklepe zabilo?“ Otec od strachu a hrúzy, ku zemi sklesnutý, užasne, mlčky pozerá, na ten sklep sossutý.