SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zas šedivou mi nad hlavou

[80]

Zas šedivou mi nad hlavou veselý nôti škovránok, ma volá piesňou jasavou: poď, dušou podleť vozvysok! Tu budeme sa pretekať stred azúrovej povaly: kto vyšších dosiahne jej hrád? kto krajšie boha pochváli? Ó, tu je voľnosť pravdivá, i vrchol, z nehož vo svet zvlášť sa radosť žitia ozýva! a v zvukoch prší ani dážď… Na zemi hrudy, putá tam, že ťažko urobiť i krok — Chceš krielec vari? požičiam; však dušu máš, vzleť vozvysok!… A neviem — závrat, záchvat kýs’ ma popadol snáď… Však môj vek už spamätal ma: Letel bys’? a kam tak smele? — Kamkoľvek! — — A nevieš, ja že, vážny hosť, na tvojom sedím krídelku? Ba rozum aspoň na starosť! hoď mladochovi píšteľku…



[80] Zas šedivou mi nad hlavou… (SP 1906, str. 285).