SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Darmo „túžby literárne“

[8]

Darmo „túžby literárne“. Túžiť voľno, bezpochyby; lenže škoda túžiť márne, keď to znie tak lapidárne: v malej vode malé ryby. A slovenská tvrdá pôda drobno skvitá, šťúple klasí; sej len do nej, čo sa oddá. Túžiť možno, ale škoda od nej žiadať ananasy. Ba i ohník tleje v hrudi, koľký vôkol snáh-prác zápal. Horéb?[9] — och, hej, vatru zbudí; no od dychu chladných ľudí dosť že i ten neodkapal… No a potom všetko v svete rušia abo drží stávku, ako mu len zahudiete; iba jedno — čo? veď viete — netúrne na objednávku. — Nezazlite týchto riadkov humoru špeť, pekne prosím. Oj, len túžte túžbou sladkou! Veď je ona činu matkou; podnes ju tiež v srdci nosím.



[8] Darmo „túžby literárne“… (r., SP 1906, str. 77).

[9] Horéb — hora v Sinajskom pohorí, kde sa podľa starozákonnej legendy zjavil boh Mojžišovi a dal mu zákony pre izraelský ľud