SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kúzlo očú

Rád čítam z očú písmo lásky, veľkého citu zákon svätý, či písmo žiari jasným šťastím, či bôľ v ňom klamom rozožatý. Je v tvojom oku poesia, i krutých bojov dlhé deje; ty vravíš: svet ten nenávidím, — však oko láskou sa ti smeje. Keď osteň žiaľu raní srdce, nik svedka v oku nezatají; keď zplesá srdce slasťou, šťastím: už slza v oku — rosa v máji. Tvoj tajný svet, čo v duši skrývaš, o ktorom človek pojmu nemá: svet ten som videl v svetle očú, i jeho základ, jeho temä. Čím útle decko matke drahej zjavuje šťastnú lásku svoju? Reč očú, reč jej najbohatšia, reč útlych duší, povel k boju. Rád čítam v očiach bájku lásky, juž mladé srdce vybásnilo… Že prečo oku toľká chvála? Mňa tiež už oko okúzlilo. —