SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priateľovi Jožkovi

Do dobrej pôdy padlo zrno, keď v tvojom srdci kvitla jar, zo zrna klas je stonásobný — tys’ ľudu nášmu — Boží dar. Čo darov v ume, v srdci krásy, neskrývaj sobcom, udeľ nám! Tak upí ľud — on dobrá pôda: Buď rozsievačom teraz sám! Je plytká našich činov rieka, bo nahádzali v žriedla skál; či ale driemať v hriešnej lieni, že moloch zuby ukázal? Čiň, pracuj, brat náš, bez únavy, — len svoje chceme udržať — veď vieme: tamtí vietor sejú, a budú neskôr víchor žať. Buď otcom, bratom, krídlom, mečom, i spiacim dušiam buditeľ; stoj pevne strážou v právach ľudu, jak v boji slávny veliteľ. Iď s Bohom, brat náš, k svojmu stádu, vôd tichých, zeleň vždy mu praj! — v modlitbách zbožných nás tiež spomni, buď zdravý, Boh ťa požehnaj! —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama