ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Oj, túžby voľné, túžby moje, už dávno u mňa v srdci bývate! a podnes hrad ste neodklialy a podnes úspech v mlhách skrývate. Už videl som vás s mečom v pästi na poliach s krivdou svätú vojnu viesť, sen ta šiel v diaľku, dlaň bez meča a neztvrdená, túžby, vaša česť. Už videl som vás, túžby moje, pri tichom krbe láskou plápolať, no, zadul víchor, zdúchol oheň a ja vás musel na púť odvolať. Už prápor viery v rukách vašich, už vlastnej zkazy nástroj víťazil, — však dýchla zloba, blyslo s neba — a v trpkom smiechu vás som porazil. Ja bol som istý, že už v hrobe zotliete krivdou, hanbou ubité, však vy ma znovu pokúšate, vy nádejou, či klamom ovité. Oj, túžby voľné, snahy krásne, jak ťažko vášmu kúzlu odolať! Ja musím s vami preísť dráhu, či máte pravdu a či chcete lhať… Nuž ležte, túžby, neste dušu do výšin, nížin — kam vám určené; len krásno, dobro neobíďte, bárs rýchlo bude telo zničené! Oj, túžby moje, snahy dobré, vy z môjho srdca život píjate; vždy vás chcem ľúbiť, sestry milé, bo život zo tmy k svetlu dvíhate!