ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Preč, biedni chabci, s hriešnou náličnicou, čo v srdci horí, nech to čelo hlása! Či azdaj sletel s neba príkaz nový: že v lieni žiť a nerozhnevať ďasa? Preč s náličnicou, ukáž svoje čelo, by nad ním neskôr kliatbou nezhrmelo! Do jazier našich kalné riavy tečú, by otrávily smädné duše ľudu; z nás mnohý žížni, driemuc v hriešnej lieni, lež chabosť bráni zhatiť potok bludu. Preč s lenivosťou, naprúž ruky k činu, cieľ svätý zmení chabca na hrdinu! Pod dojmom ryku, lže prorokov módnych ľud kolísaný hľadá dráhu pravú, však či ju najde? Kde ste, apoštoli? Či nevidíte svodnú hada hlavu? Pod prápor náš! tak jasné na ňom slová, že zmĺknuť musí zloba Neronova!… Čas letí bleskom, semä rastie, hynie, no rastie kúkoľ, tŕň i ôsťa žije; kde zahradníci, motyky a rýle? Čas k činu zve, kým koreň nepodhnije… Kto chce sa chlúbiť menom parasitu: má pomstu Božiu už v tej chlúbe skrytú. Či ľud je hmota? nepochádza z Boha? Ty, srdce, kráľu bájnej ducha ríše, utíš sa a pros: Hromovládny Otče, ó, sošli rosu z Tvojej tajnej výše, by skameneli novým žitím žili! — nerúham sa, lež modlím v tejto chvíli. — Preč s náličnicou! Tu je sväté Písmo, hneď jeho slovo odhalí vám mená… Nech každý stojí s jasným čelom v práci, kde padne zrno — roľa pripravená! Pod prápor náš, veď na ňom kríž sa jasá, a boj náš dobrý: ľudu nášho spása! —