SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nádeji

Ach, nádej plachá, poznám teba, reč odvráť svodné oči, preč! Ty nedáš hladným ani chleba a liché sľuby tvoja reč. Tvoj šat je z klamu sošívaný a čestné slovo — blesk a nič… Či dobročiníš, hojíš rany? Ba suďbe dávaš do rúk bič. Ty chceš ma sohriať svojím okom, mňa studeného, ako ľad? Ty bezdných sľubov bystrým tokom chceš zhasiť srdca môjho smäd? Oj, marná snaha, sestra milá, bo prezrel ja už, že to klam, aj družstvo si už pohrobila: ja už len pôjdem sám a sám… I tvoja sestra Trpezlivosť má narezaný rováš už, a preto — síce neúctivosť — choď, druhých tvojou láskou súž! No, daj mi ešte slovo zradné: či svitne kedy pekný deň? „V tom sestra Viera slovom vládne, tej horí večná pochodeň!…“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama