SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Presadený kvet

Presadili kvietok s luhov do sadu, miesto vrchov dali múry v náhradu: kvietko zaplakalo, horké slzy lialo za svobodienkou. Polievali kvietko, neprijalo sa, lebo to nebola nebeská rosa; túži za luhami, hviezdnymi slzami, za tôňou brezy. Rozplakal sa kvietok: „Ľudia, smilujte, mojej skromnej túhe neodporujte!“ Ale tvrdých ľudí prosba neprebudí, srdca nemajú. Uvädnuté kvietko ľudia hanili, miesto rosy — žlčou smäd mu kojili; a to kvietko — čudno! usmialo sa vľúdno: „aspoň bližší hrob.“ —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama