SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z albuma

(B. M.)

Za jednu peknú rozpomienku tak často človek mnoho platí: pán Amor príde, srdce raní a viac sa — šibal — nenavráti. Oj, koľko nocí prebdie človek a koľko citov plameň spáli, kým skvitne dáka rozpomienka… My voniame kvet — ale v žiali. Vám prajem šťastia večnú zeleň i srdcu krásu večnej jari, by neznalý ste rozpomienok, tie veľkých túžob malé dary. Keď toto niekdy prečítate, čo v biedny verš tu zaodievam: spomnite aspoň, že o kráse vždy pekne myslím, špatne spievam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama