ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ty chceš si pripäť skvelé krídla, ty myseľ moja nedospelá? Ty chceš sa rovnať ku orlovi? Nie! ty si slabá ako včela. Ba áno, včela usilovná, ctí úl svoj rodný, domovinu, tu v blízkych lesoch nájdeš mannu: nie cudzím, sbieraj pre rodinu. Nezáviď silu krídeľ supom, čo na púšťach sa potuľujú, ty chovaj mlaď a sbieraj mannu. Hľa, korisť — už sa supi rujú. Na lúkach našich krásne kvety — veď záhradník ich rajský sadil, — tu sbieraj mäd; na rozkaz Boží sám cherub kvety naše sladil. Ty chceš si pripäť smelé krídla, uleteť zradne z domoviny? Nie, myseľ moja, buď len skromná, my vyžijeme z odrobiny. Je proti vôli chovať trúdov, čo po nich! príde taká doba! ty vyženieš ich so sestrami a oddýchneme v úli oba. Keď pripneš krídla, buď len včelou, leť v naše háje, luhy smelo: tu sbieraj mannu pre rodinu — bár by sa pilne sbierať chcelo! —