SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mne milá si…

Mne milá si, ač znalci vravia, že krásou ruží neoplývaš, a možno, v tvári nemáš skvostov, lež v srdci vonné ruže skrývaš. Na reči tvojej málo barvy, však z oka tvojho čítam básne; tam vravia, že ťa halia mraky, ja cítim lúč a nebo jasné. Kto zná, čo dušu s dušou viaže, či smrť, či život hračku hľadá? Len to ti zjavím, keď si prišla, zomrela ľakom duša mladá. Mne milá si, a prijmi vďaku, žes’ mojej mysli krýdla dala; tys’ oživila vatru citov — plamienkov smysel nepoňala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama