ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Víchor zúri, hora hučí, tma objíma svet; vlk v pelechu bázňou skučí, hlávku sklonil kvet. Kamže, junoš, v pozdnej dobe? Nechoď, nechoď v les! Tma je hustá, jako v hrobe, nocou vládne bes. „Nemôž neísť, láska volá, vrah mi milú jal; víchry, besi, bázeň holá, pomste sľub som dal.“ Zastaň, junoš, vidíš — hromy jedle párajú, vraník klesá, besi stromy k zemi váľajú! „Divo bijú s neba strely, divší pomsty hlas; bárs by hory padnúť chcely: musím k cieľu v čas!“ Nechoď, junoš, zlá to doba, čuješ? zúri Tras! Zahrúži ťa suďby zloba, žížeň pomsty zhas. — Nepočúva junoš hlasu, bodá vranka v let: veď jak ztratiť žitia krásu — čo mu tento svet? Nepočúva, ďalej cvála. — Búra ustala, na východe zora vzplála, smiechom zjasala. Kde ti, vraník, junoš dleje, milej v náručí? vraník žiaľom až sa chveje: — na pni v úbočí.