SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pučíš ruža…

Pučíš, ruža, pučíš, ani nevieš komu, ale azdaj šípim: Janíkovi môjmu. Keď som ťa ja, ruža, na jar presádzala, pri parkane som si Janka vídavala. A keď som ťa, ruža, polievala včera, Janík mi zavolal: zle mi je bez pera! Kvitni skorej, kvitni, že bys’ veľká bola, lebo Janík pôjde zajtrá do kostola. Pôjdem do kostola, odštipnem ťa veru: budú sa čudovať ružovému peru. Budú sa čudovať prekárať nás budú; ja sa však nebojím klebetného súdu. Ľudom sa vysmejem, ja sa ich nebojím, len mi ty, ružička, urob Janka mojím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama