ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hľa, svätá nevinnosť a oči zaviazané, (nač videť tých, čo bijú ctnosť?) Nech radšej zatopia sa v slzách blesky očú, než videť hanu, bratov zlosť! Ja k tebe, zradca rodu, slovo mám — „Ja verím, verím, ale nepoznám.“ Vidz krivdu; tupia, bijú tvoje krásne plemä, tvoj otec v slzách, kvíli mať; až dokiaľ tvoje bozky, Judáš zatratený, sa budú pravde posmievať? Či nevieš, že je s nami Pán Boh sám? „Ja otca, mater — Boha nepoznám.“ Hľa, Peter zaprel Krista, veľká jeho vina, preds’ našiel milosť v kajaní; nech tečú slzy tvoje veľkou žiaľu riekou, nech ľútosť srdce poraní! Že nájdeš milosť, v obeť hlavu dám — „Ja verím — tamtých mužov nepoznám.“ A svitne deň a národ bude zradcov súdiť, i ty si staneš do radu; či šípiš, aký súd ti vopred vynesený, čo národ platí za zradu? Ó, ľutuj, vráť sa, brat môj, vráť sa k nám! „Tu mešec, — teba, národ, nepoznám.“