Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Tomáš Sysel, Daniela Stroncerova, Soňa Oboňová, Bohumil Kosa, Miriama Oravcová, Samuel Trnka, Iveta Stefankova, Jozef Rácz. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 499 | čitateľov |
Včasráno Praskovský dal zavolať Konôpku k sebe; ležal ešte v posteli a zdal sa o desať rokov starší ako včera.
— Amice, celú noc som nespal, až mi svitlo v hlave, čo znamená tá, tá, — nevedel, ako pomenovať mátohu bez urážky, — tá postava. Konečne nad ránom sa mi urobilo svetlo i v mojej duši. Zhrešil som, keď som prestúpil na evanjelickú vieru. Musím svoj hriech napraviť. Mea culpa, mea maxima culpa! — hovoril trochu chrapľavo, búchajúc sa päsťou po zarastených, širokých prsiach.
Konôpka si mrzuto vysukoval hrubé fúzy a hovoril potom s veľkým sarkazmom.
— Je to možné, veľmožný pane, je to možné, že ste zhrešili. A ako by i nie, keď vám Pázmán sľúbil, že vám vykoná od dvora tých osemdesiattisíc zlatých, ktoré sú vám, ako hovoríte, dlžní, keď prestúpite. A dajú za vás toľko bez otázky, lebo veď s vami musí do desaťtisíc duší prestúpiť na katolicizmus.
— Nestojím o peniaze, ide mi o spasenie duše. Bože, zmiluj sa nado mnou! — stonal Peter Pavel Praskovský, ktorý v tejto chvíli strachu skutočne nemyslel na peniaze.
— Tak prestúpite? — Pravda, to ešte Rhédeymu nepovieme?
— Pán Boh zachovaj a zavaruj! Rhédey, Bethlen, všetci mi len podaromnici robia starosti.
— Myslím, že v takúto chvíľu pozdvihnutia duše mal by človek pravdu hovoriť, — riekol teraz už celkom vážne Konôpka, hľadiac vyčítavo na Praskovského.
— Veď pravdu, pravdu! Veď keď — veď máte pravdu. Veď ja nechcem nikoho uškodiť. Ale prečo si mám ťažkosti robiť, keď to nemusí byť? A čo tým Rhédey vyhrá, keď mu to poviem z mosta doprosta? Nič. A ja prehrám. Pätnásťtisíc zlatých preto nevojde do jeho kapsy a moje dediny za to budú trpieť.
— Dajte mu tých pätnásťtisíc florentínskych, patria mu.
— Kde ich vziať? Kde ich vziať, povedzte mi! — zakričal Peter Pavel nervózne.
— Šatý grófky Brigity, ktoré mala včera, sú viacnásobne toľko hodny. Keď bude za hrsť menej drahokamov v nich, i vtedy budú krásne a bohaté.
— Šatý grófky patria jej, a ona by ich nikdy nedala pre kacíra. To viete tak dobre ako ja. Ale i ja by som urobil hlúposť, keby som už teraz polovičatému nepriateľovi chcel pchať peniaze do vrecka.
Konôpka sa díval na zem mlčky, konečne riekol:
— Rozumiem.
O chvíľu sa spýtal:
— Rozkážete ešte niečo?
Praskovský sa obzrel na neho, ako keby bol dávno zabudol na jeho prítomnosť, a zvolal:
— Choďte do pekla, Samuel Konôpka, choďte ta, — a hodil rukou.
Konôpka povedal ešte raz: „Rozumiem,“ a vyšiel.
Vo dverách sa stretol s kapitánom hradu. Pozdraviac sa pozreli jeden na druhého. Kapitán sa usmieval. Husár sa prišiel opýtať veľkopána, či môže kapitán vojsť, má vraj čosi veľmi vážneho oznámiť.
— Pusť ho, nech príde, — kázal Praskovský.
Kapitán bol v izbe zo štvrť hodiny, keď Praskovský kázal zavolať i svoju ženu, i syna k sebe. Obidvaja prišli. O ďalšiu štvrťhodinu vyšiel kapitán, vzal so sebou dvoch chlapov a vošiel s nimi do čeľadínca, kde chytili Adama Šangalu, dali naň ťažké putá a zaviedli ho do tretieho dvora, do Bašovej veže, kde ho zavreli do tmavej, vlhkej temnice, ktorá len malým oblôčikom pod samou povalou dostávala trocha svetla.
Adam zastal vprostriedku desnej diery a stál ako človek, ktorého udreli po hlave zrazu a neočakávane. Nemal ani poňatia o tom, čo sa s ním deje a prečo.
— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam