Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava X. Škola v Hanušovciach

(Caput X. De Schola Hanusfalvensi)

Hanušovce, obec v Šarišskej župe, bola známa trhmi s dobytkom. Občania si založili v obci školu, aby ich synovia pri pasení dobytka celkom duševne nezakrpateli. Na škole pôsobili títo učitelia:

Ján Drazdius[234] z Ľubietovej vo Zvolenskej župe pochádzal od otca Jána a matky Anny Havlovej; priam od oviec sa dostal k prameňom vied. V roku 1617 sa dostal na ilavskú školu, kde pod vedením svedomitého učiteľa Gašpara Gazúra[235] nadobúdal základy humanistického vzdelania. V štúdiu pokračoval v Přerove na Morave, kde si tri roky osvojoval vyššie vzdelanie u vlastného brata Jakuba Drazdia. Keď sa vrátil domov, bol poslucháčom preceptora Stanislava Horlera v Levoči, Jána Matthaeiho v Brezovici a Jána Serediho v Prešove.[236] V Prešove vzápätí ho ustanovili za učiteľa mendíkov, ktorí zameškávali verejné prednášky. Keďže si túto povinnosť veľmi usilovne spĺňal, odporučili ho za rektora školy do Hanušoviec,[237] kde šesť rokov dýchal „trpký školský prach,“ ako sa o tom píše v Indexe ordinatorum u Petra Zablera, 177. Z Hanušoviec ho povýšili na cirkevného funkcionára v Kučíne pri Šariši r. 1639.

Matiáš Johannides zo Slovenskej Ľupče. Otec Jakub a matka Barbora ho poslali na vyššie štúdiá do Brezna k Jánovi Petroniovi, potom do Prešova k Ondrejovi Horváthovi.[238] Vzdelával sa síce málo, ale zato mal svedomitých učiteľov. Čoskoro ho pozvali za rektora školy do Hanušoviec,[239] kde usilovne zastával svoju funkciu šesť rokov, až do 10. mája 1665. Vzápätí ho ordinovali za farára cirkvi v Gemerskej župe. Pozri Index ord. Martina Wagnera, 162.

Ondrej Stankovianský pochádzal z Ružomberka, z chudobných rodičov Petra a Barbory, rod. Alovicis. Bol v Ružomberku žiakom Tobiáša Benedictiho, v Bánovciach Pavla Kissiho.[240] Z Prešova ho odviedol jeho brat Pavol Stankoviansky do školy v Širokom (pri Šariši), „ktorá sa nachádzala medzi búdami, horami a lesmi“. Tam prevzal po bratovi správu školy, ktorú viedol deväť rokov. Zo Širokého prešiel za rektora do Hanušoviec[241] a v prvú adventnú nedeľu nastúpil r. 1651 za kazateľa cirkvi v Koprivnici pri Šariši. Pozri Index ord. Martina Wagnera 79. A tak sa mnohí pracovití horlivci dostávajú z temna do svetla, z otrokov sa stávajú kráľmi ako Oidipos,[242] teda podľa Plautových slov v dráme Apophtegma de Agesilao Rege Lacedaemoniorum: ľudia dodávajú hodnosť miestam svojho pôsobiska, nie opačne, že by od miesta pôsobiska závisela hodnosť človeka.

Martin Peternak[243] pochádzal z Valentovej v Turci. Bol synom Pavla Peternaka a matky Barbory Malej. Keď vychodil školu vo svojom rodisku, šiel na štúdiá do Spišského Podhradia. Ale na radu svojich rodičov sa vrátil domov, aby päť rokov študoval u Jána Regisa logiku, dialektiku a katechizmus. Regis mu neskôr poradil, aby šiel študovať do Žiliny k Eliášovi Ladiverovi mlad.[244] Tam sa mu natoľko zapáčila Ladiverova metóda, že sa z príchylnosti k svojmu učiteľovi pobral s ním do Bardejova, kde zotrval šesť rokov. Stade ho povolali r. 1667 na školu do Hanušoviec a zanedlho do cirkevných služieb vo ,Viserfalva‘. Index ord. M. Michala Liefmanna, 27.

Ján Casparides sa narodil r. 1625 v Krupine, kde žil jeho otec František a matka Katarína Valentinová. Už od mladosti bol žiakom Tomáša Stankovianskeho. V dospelejšom veku sa vzdelával v Sabinove u Tomáša Meritovina.[245] Zo Sabinova prešiel do Kysuckého Nového Mesta, podporovaný súc svojím príbuzným Gallovičom. Keď spomenutý jeho priaznivec prevzal kazateľský úrad, vrátil sa do Sabinova a zatým do Brezovice k rektorovi Jánovi Gazintziovi.[246] V Bardejove bol poslucháčom M. Eliáša Splenia.[247]

Neskôr bol rektorom v Hanušovciach,[248] kde sa oženil s Helenou Klušovskou. Index ord. Martina Wagnera, s. III. Po čase pôsobil na škole v Kecerovských Peklanoch. Napokon sa stal kazateľom v Breslove pri Šariši, koncom mája r. 1658.

Nemožno tu nespomenúť meno významného muža Mikuláša Karancsyho, vychovávateľa na tamojšom hrade. Nadanie i šťastie, dôkladné vzdelanie a znalosť jazykov, ktorú získal na akadémii vo Wittenbergu,[249] mu zabezpečili priazeň a obľúbenosť vznešených osobností. To mu dopomohlo aj k sobášu s urodzenou Klárou Semseyovou.

O ostatných učiteľoch tejto školy nie sú nijaké záznamy. Isté je, že sa vyššie vedy v Hanušovciach pestovali až do 10. augusta 1717. V tento deň totiž obsadil mesto Štefan Bornemisza, šarišský župan, a odovzdal školu katolíkom.[250]


[234] Drazdius, čiže podľa exempl. SAV 172 a bratislavského, exempl. III, hl. 10 Dradius. Tvar Drazdius pozri aj v Gymn. II, hl. 2, § 11, škola v Brezne.

[235] Správne ide o Matiáša Gažúra, pozri Gymn. I, hl. 8, § 9.

[236] Stan. Horler pôsobil v r. 1619 v Levoči (Gymn. II, hl. 15, § 26), Ján Matthaei v Brezovici 1622 (Gymn. I, hl. 2, § 9) a Ján Seredi v Prešove 1637 (Gymn. II, hl. 10, § 16).

[237] Drazdius v r. 1634 v Hanušovciach (synopsa III, hl. 10, § 3). Pôsobil tam do r. 1639 incl. Wittenb. exempl. určuje rok 1624 (s. 355).

[238] Ján Petronius pôsobil v r. 1658 v Brezne (Gymn. II, hl. 2, § 19), Ondrej Horváth r. 1656 v Prešove (Gymn. II, hl. 10, § 20).

[239] Joannides r. 1660 v Hanušovciach. Synopsa, u. m., § 4, s. 68 prešovského exemplára a wittenberského exempl., s. 355.

[240] Tob. Benedicti r. 1619 alebo 1620 v Ružomberku (Gymn. I, hl. 15, § 21), Pavol Kissi r. 1624 v Bánovciach (Gymn. I, hl. 1, § 30).

[241] Synopsa, u. m., § 5, v prešovskom exempl., list 68, kladie rok 1650, wittenb. exempl. s. 355, rok 1660, u. d. 353.

[242] V origináli „ex Davis Oedipi fiunt“ — z Davov (t. j. národ otrokov) sa stávajú Oidipovia, t. j. králi. V ďalšom texte slovo apohtegma znamená výrok, výpoveď. Agesilaos, spartský kráľ v r. 397 — 361 pred n. l.

[243] Exempl. SAV píše Paternak.

[244] Eliáš Ladiver mlad. pôsobil v Žiline r. 1655 (Gymn. III, hl. 33, § 25). V Bardejove pôsobil r. 1661 (Gymn. II, hl. 1, § 25 n.).

[245] Tomáš Meritovinus v Sabinove r. 1644 (Gymn. II, hl. 6, § 13).

[246] Ján Gazitius v Brezovici r. 1645 (Gymn. I, hl. 2, § 16).

[247] El. Spleni v Bardejove r. 1641 (Gymn. II, hl. 1, § 21).

[248] Rektorom v Hanušovciach r. 1652 podľa synopsy, u. m., § 7, v prešovskom exempl., s. 68 a wittenb., s. 355.

[249] Vo Wittenbergu Mik. Karancsyho zapísali 27. júna 1659. Bartholomaeides 158. Podľa tohto prameňa vynikal neobyčajným nadaním a vzdelanosťou.

[250] Synopsa, u. m., § 10 (v prešov. exempl., s. 68) uvádza rok 1721 ako „exitus scholae violentus“ — násilný koniec školy.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.