Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XII. Škola v Ľubici

(Caput XII. De Schola Leibitziensi)

Spišské mesto Ľubicu[265] opísal David Frölich[266] v diele Medulla Geographiae na s. 352 a 353. Mesto sa rozprestiera na rozsiahlom území. Bolo kedysi známe pestrými a rozmanitými trhmi, ktoré však v nasledujúcich obdobiach ovládol susedný Kežmarok. V roku 1575 zničil mesto zhubný požiar, ako to zaznamenal Joachim Leibitzer vo svojich Ephemerides. Ďalšie osudy mesta spomína Joachimov pokračovateľ Izrael Leibitzer.[267]

Z rektorov je na prvom mieste Ján Frölich, ktorý pôsobil v r. 1598 a odišiel r. 1600 do Štetína (pozri Czwittinger, Specimen 160 a Gymnasiologia, sectio III, hlava XII, § 3 a 4).

Ján Serpilius pôsobil v r. 1620.[268]

Gregor Arelt (Alert) bol synom Jána Arelta, farára v Spišskej Sobote a matky Márie Fasciniana. V detskom veku sa vzdelával vo svojom rodisku, predovšetkým v katechizme a v základoch gramatiky. V ďalšom období svojej mladosti odišiel do Levoče, kde sa štyri roky učil u M. Eliáša Ursiniho a M. Stanislava Horlera. Aj v Bytči študoval u M. Zachariáša Flotvedelia[269] štyri mesiace. Hneď zatým odcestoval do Štetína v Pomoransku, kde vkročil do otvorených dvier Múz ako poslucháč preslávených mužov, najmä M. Hoffmanna, u ktorého sa tri roky vzdelával. Po smrti svojho otca a dvoch bratov sa musel v roku 1624 vrátiť domov. Tamojší farár Ján Serpilius ho odporúčal za rektora školy, lenže pre trpký nevďak a zaznávanie o niekoľko týždňov zutekal a stal sa farárom v Rochovciach v Gemeri. Pozri Zablerov Index ord., 74. Porovn. wittenber. exempl., 373.

Jozef Praetorius; na neho si ako na svojho učiteľa spomína žiak Samuel Solcovius v Zablerovom Indexe ord. 160.[270]

N. Lippotzky. Meno tohto učiteľa zaznamenal Andrej Demeter, diakon v Ľubici 5. novembra 1683 takto: základy vied som pochytil v rodnej obci pod feruľou veľmi učeného muža Lippotzkého, rektora v Ľubici, a ďalšieho rektora Ritzmanna.[271]

Matúš Vitz. Pozri školu v Spišskej Belej, diel III, hl. V, § 33.[272]

Václav Ritzmann. V Indexe ordinatorum Michala Lieffmanna, s. 21, básnicky opísal svoj život nasl.: Narodený v Tešíne r. 1634, študoval v Toruni a v Štetíne v r. 1655 — 1656. Vyššie vedy (Pieria = Múzy Pierides) v Rostocku („ad Warnum“) v r. 1657 — 1659, do vlasti sa vrátil r. 1660; najprv sa stal rektorom v Gelnici r. 1660, potom v Ľubici r. 1661, do Gelnice sa vrátil 30. mája 1669, v Košiciach prevzal cirkevný úrad (sacro titulo sumpto) 23. júna 1669. Ritzmann zložil oslavnú báseň M. Abrahamovi Eccardovi pri prevzatí farárskeho úradu v Ľubici, kam prišiel Eccard z Prešova.[273]

M. Ján Marci. Školský úrad v Spišskej Novej Vsi zamenil za konrektorský úrad v Ľubici (podľa Symbola Juraja Buchholtza mladšieho). Rektorom v Ľubici bol v r. 1672. Vydal Tirocinium Logicum. Pozri školu v Spišskej Novej Vsi, diel III, hlava 11, § 10.[274]

Zánik školy zaznamenáva Gymnasiologia slovami: „Hlboké mlčanie vznešeným vedám bolo uložené už od viacerých rokov“.



[265] Ľubica bolo jedno z najstarších uhorských miest; jej začiatky sa datujú z r. 1546. Hornyánszky 107. Meno najstaršieho rektora písal Frankl 121. Bol ním Adam Hutter ok. r. 1576. Pozri aj Bartholomaeides 75, Klein I, 395, Hornyánszky 108. V Gymnasiologii sa jeho meno neuvádza. Nástupca Ondr. Lamberti 1580 — 1583. MEEE, 76.

[266] David Frölich tam žil r. 1594, o tom svedčí jeho pohrebná báseň na pamäť Anny Wolkensteinovej. Symbola v exempl. SAV III, s. 183 n. Wittenb. exempl, str. 372.

[267] O Jánovi Frölichovi pozri Gymn. II, hl. 14, § 7 (Škola v Kežmarku). Jeho syn David Frölich v diele Bibliotheca seu Cyriosura peregrinantium, hl. IX, s. 297 píše: Schola Leibicii, moderante scil. eam ante 40 annos parente meo piae memoriae mortuo Johanne Frölichio, Philologo et Astrophilo haut postremo, longe florentior fuit, atque nunc est (Škola v Ľubici, ktorú spravoval pred 40 rokmi môj nebohý otec blahej pamäti, významný filológ a hvezdár, bola prekvitajúca, áno, a je až doteraz.)

[268] Ján Serpilius (zvaný aj Quendel) bol rodom z Vondrišela, kde bol jeho otec kazateľom. Študoval v Ľubici a v Spišskej Novej Vsi, potom v Beuthene vo Sliezsku a v Elbingene. Potom bol r. 1620 rektorom v Ľubici (Frankl 121 sa kloní k letopočtu 1594) a ďalej tam pôsobil ako diakon. Hornyánszky 108, Czwittinger, 350 n., Klein I, 395. Pozri aj wittenberský exemplár III, hl. 27.

[269] Eliáš Ursini pôsobil v r. 1614 v Levoči (Gymn. II, hl. 15, § 25), Stanislav Horler v r. 1619 (u. m., § 26), Zachariáš Flotvedelius v Bytči pozri Gymn. I, hl. 3, § 10.

[270] Praetorius pôsobil v r. 1625 podľa synopsy, u. m., v § 6 a podľa bratislavského exempl. III, hl. 12.

[271] Lippotzky pôsobil r. 1660 v Ľubici. Synopsa u. m., § 7 a bratislavský exempl. u. m.

[272] Matúš Vitz pôsobil v r. 1620 v Spišskej Belej (Gymn. III, hl. 5, § 33) a v Ľubici r. 1622), teda poradím má byť uvedený vyššie. Synopsa ľubickej školy, Gymn. III, hl. 12, § 8. Wittenb. ex., 373.

[273] Báseň odpisuje exempl., SAV III, 185. Wittenb. exempl., 374.

[274] Pozri pozn. 263. V Ľubici pôsobil podľa synopsy, u. m., § 10 v r. 1669. Tak aj Mičinského poznámky v exempl. SAV 185.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.