Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XVI. Škola v Spišských Vlachoch

(Caput XVI. De Schola Olassiensi)

Mesto Spišské Vlachy (nemecky Wallendorf) patrilo kedysi medzi 13 spišských miest.

V roku 1592 pôsobil tam kantor Joachim Leibitzer.[341] Súčasne tam pôsobil aj farár Tomáš Schnell,[342] ako o tom svedčí jeho vlastný list, ktorý poslal zo Spišských Vlách 19. júna 1591 seniorovi Matiášovi Lochmannovi.

Spomedzi učiteľov najviac vynikal Jakub Schwartz, na ktorého si s veľkou úctou spomína Ján Berger zo Spiša v Index ord. Petra Zablera, 4.[343]

Gašpar Steiner bol rektorom v r. 1605.[344]

Valentín Bakschid (Bakscheid, Bokscheid), o ktorom píše jeho žiak Valentín Schürger v Zablerovom Indexe, 134.[345]

Peter Dingisch. Ako kolega tretej triedy v Levoči blahoželal latinským elegickým distichom M. Jánovi Vindishovi, svedomitému levočskému rektorovi, keď sa tento zosobášil so Zuzanou, dcérou M. Petra Zablera.[346] Príležitostnú báseň zložil aj na počesť Mikuláša Hajna, levočského sudcu, keď sa zosobášil s Alžbetou Puttenbergovou, vdovou po košickom senátorovi Krištofovi Tomendorfovi.[347] Smútočnú spomienku v básnickej forme venoval r. 1638 ako študent v Levoči zomrelému mladíkovi Ant. Langovi, synovi konzulára Jána Langa.[348]

Michal Stankovius pôsobil r. 1635.[349]

Ján Augusti (Augustini) napísal básne z príležitosti úmrtia Gašpara Henricha de Frantzkestein dňa 25. novembra 1628 v Levoči. V Spišských Vlachoch pôsobil v roku 1640.[350]

Pavol Chudelius (Chudelini, aj Chaldelius, Chaldalini),[351] na ktorého si s vďačnosťou spomína Jakub Eulicis, kazateľ v Hranovnici na Spiši. Pozri Zablerov Index, 190.

Filip Heutschius mladší sa narodil 10. septembra 1628 v Spišskom Podhradí. Jeho otec Filip bol farárom,[352] matka bola rodená Anna Ladoschová. Nižšie školy vychodil v Mníšku. Učiteľmi mu boli Ján Hermelius, Ondrej Rempler a Tobiáš Stachel. Vyššie školy vychodil v Spišskom Podhradí, kde ho učil Ján Sculteti, a v Rožňave, kde ho učil Daniel Peschovius. Potom sa podriaďoval vedeniu školy u Tobiáša Pollucia v Spišskej Novej Vsi, v Bardejove u M. Eliáša Kreuchelia a Martina Pfeiffera.[353] Navštívil aj potisské krajiny. V Prešove bol žiakom M. Eliáša Biringera a Jána Sartoria. Študoval aj v Modre u rektora Ondreja Schmeckera.[354] Na vyššie štúdiá šiel do Wittenbergu.[355] Keď sa vrátil, dva roky nikde nepôsobil, až 7. mája 1653[356] ho pozvali za rektora do Spišských Vlách. Po štyroch rokoch, keď mu zomrel otec, farár v Dobšinej, nastúpil r. 1657 na jeho miesto. Zablerov Index, 103. Odtiaľ ho pozvali do Košíc, ako to dosvedčuje jeho vlastný podpis na formuli Concordiae v Levoči 28. mája 1683. Od roku 1674 žil vo vyhnanstve.[357]

Po Heutschiovi nastúpil do Spišských Vlách Matúš Vosticzký.[358] Pochádzal zo Spiša. Dňa 21. januára 1646[359] dostal pozvanie do Ratkovej v Gemeri, aby nastúpil do Spišských Vlách, kde pôsobil veľmi úspešne. Neskôr bol farárom v Kľuknave.

Samuel Tranoscius pôsobil v r. 1651, ako o tom svedčí schedula Daniela Krmana.[360]

Ján Popradius pôsobil v r. 1657. Zanechal po sebe báseň z príležitosti úmrtia Anny Wagnerovej, manželky diakona Jána Sartoria. Pozri Krmanove Symbola.[361]

Matiáš Lochmann mladší, syn Jána Lochmanna,[362] vnuk Matiáša.[363] Narodil sa v Partizánskej Ľupči, začiatočné vzdelanie si osvojoval na rozličných školách Uhorska a vo Wittenbergu.[364] Tam sa nachodí jeho meno v zozname akadémie z r. 1685, v období pôsobenia rektora JUDr. Henricha Cosselia. Bol poslucháčom u Daniela Scharffa,[365] Abraháma Calovia, Jána Meisnera, Ondreja Conrada, filozofie u Sperlinga. Po troch rokoch ho menovali správcom školy vo Spišských Vlachoch.[366] Povolali ho tam Ondrej Günther, tamojší farár, a mestský senát. Do úradu ho uviedli 15. februára 1659.[367] Ale pre rozličné ťažkosti sa dobrovoľne vzdal tohto miesta a od r. 1661 bol farárom v Smižanoch. Pozri Index ordinatorum Martina Wagnera, 136.

Juraj Chilek (Hileksilius, Hilek)[368] z Tešína, kde sa narodil 31. marca r. 1636 od otca toho istého mena a matky Kristíny Reitzovej. V roku 1648 študoval v Levoči u Petra Dingischa, v r. 1650 v Bratislave u Eliáša Thomaea, v r. 1682 vo Vratislavi na gymnáziu Márie Magdalény u Valentína Kleinvechtera a v roku 1654 odišiel do Žiliny k Eliášovi Ladiverovi mlad. Odtiaľ sa dostal do Levoče k Tobiášovi Stephanimu, v r. 1656[369] odišiel do Frankfurtu nad Odrou a do Kolína. Pre trvalé boje v Poľsku sa r. 1658 uchýlil do Jeny, kde študoval filozofiu u profesorov Kristiána Chemnitzia, Jána Ernesta Gerharda, M. Bechmanna a Severa Krištofa Olpia.[370] V roku 1660 ho menovali konrektorom školy v Prievidzi. V roku 1663[371] ho pozvali za rektora do Spišských Vlách, kde sa v roku 1664 stal slovenským kazateľom. Pozri Index ord. Martina Wagnera, 157.

[372]V roku 1665 nastúpil v Spišských Vlachoch Juraj Buchholtz; narodil sa v Sabinove, kde bol jeho otec obchodníkom. Vyštudoval školu iba vo svojom rodisku. O niekoľko rokov šiel študovať do Banskej Štiavnice, kde bol neskôr aj rektorom.

Ján Schnatzinger, pôsobil v r. 1668, od r. 1671 bol diakonom.[373]

Ján Laurenty pôsobil r. 1671.

Matiáš Vásárhelyi pôsobil v r. 1790.

Michal Hajts pôsobil r. 1820.


[341] Joachim Leibitzer, autor diela Verzeichniss etlicher Geschehener Dinge. Pozri Fabó II, 12. Exempl SAV III, 33, § 2 považuje Leibitzera za rektora na prvom mieste. „Neznámy anonym“ ho označuje za kantora, čo by potvrdzoval aj text Gymnasiologie III, hl. 16, § 2.

[342] Tomáš Schnell bol farárom v rokoch 1570 — 1574. Hornyánszky 279.

[343] Jak. Schwartz bol v r. 1601 rektorom. Synopsa, u. m., § 3, s. 100 v prešovskom exemplári a v bratislavskom exemplári III, hl. 16.

[344] Steinerovo meno pozná iba Hornyánszky 280.

[345] Bakschid bol r. 1620 rektorom. Synopsa, u. m., § 4.

[346] Báseň odpisuje Gymn. III, hl. 16, § 5 (prešovský exemplár s. 101).

[347] Odpis uvedenej básne na cit. mieste § 6.

[348] Báseň uverejňuje Gymn., u. m., § 7 s podpisom Petrus Dingisch, Scholae Leutschoviensis 3. Classis Collega. V Spišských Vlachoch bol r. 1622 rektorom podľa synopsy, u. m., § 5 (prešovský exempl. s. 101), zatiaľ čo bratislavský exempl. III, hl. 16 pripisuje r. 1630.

[349] Stankovia uvádza iba Hornyánszky 280.

[350] Báseň je odpísaná v Gymn. III, hl. 16, § 8. Rok 1640, keď bol rektorom určuje synopsa školy, u. m., § 8, kým v exempl. SAV sa uvádza jeho meno ako Augustini a zaraďuje sa na rok 1637. U. m., s. 197, § 6.

[351] Chudelini — píše exemplár SAV, u. m., § 7, s. 197. — Chaldalini a Chudelini utvára exempl. bratislavský III, hl. 16. Chaldelius tvorí ,alter quidam Anonymus‘ v exempl. SAV III, hl. 33, § 7. Exempl. SAV s. 197, § 8 vpisujú sem po Chudeliovi rektora Pavla Vitalisa zo sliezskeho mesta Beulhen, kde žil jeho otec Vít a matka Anna. R. 1625 odišiel do Uhorska na štúdiá do Levoče (v čase, keď tam pôsobil rektor Matiáš Sax 1626. Gymn. II, hl. 15, § 28), stade do Banskej Bystrice (rektor M. Dan. Tieffenbacher r. 1635) a do Banskej Štiavnice (rektor M. Peter Leonhardi. Gymn. II, hl. 20, § 27). Najprv bol kantorom v Kežmarku; stade prešiel za rektora do Spišských Vlách.

[352] Popravde bol jeho otec diakonom nemeckej cirkvi. Klein I, 123.

[353] Ján Sculteti pôsobil v Spišskom Podhradí r. 1638. Gymn. III, hl. 29, § 12. Dan. Peschovia rožňavská škola neuvádza (Gymn. III, hl. 20). Tob. Pollucius pôsobil v Spišskej Novej Vsi r. 1647 (Gymn. III, hl. 11, § 8). V Bardejove El. Kreuchel v r. 1649 (Gymn. II, hl. 1, § 22) a Mart. Pfeiffer r. 1650 (u. m., § 23).

[354] El. Biringer v Prešove r. 1650. Gymn. II, hl. 8, § 17 a Ján Sartorius r. 1648 (u. m.). V Modre Ondr. Schmecker (Klein I, 125 píše Schemmecher) v r. 1653 (Gymn. II, hl. 16, § 8).

[355] Vo Wittenbergu sa zapísal na štúdiá 24. mája 1651. Bartholomaeides 145. Pozri aj zoznam slovenských študentov vo Wittenbergu v dizertácii Juraja Gaudia z Uhrovca Pentas Quaestionum ethicarum z r. 1652 u Kleina I, 126, pozn. 122.

[356] Synopsa školy, u. m., § 10 uvádza dátum 1655, Hornyánszky 280 rok 1653.

[357] Bartholomaeides 143 opravuje Kleinovu mienku (I, 123) a dôvodí, že Heutschius z Dobšinej sa r. 1661 dostal do Matejovíc pri Spišskej Novej Vsi a odtiaľ po ôsmich rokoch do Vrbova pri Poprade. Zomrel v r. 1686 v 58. roku života. Jeho život i dielo uvádza Klein I, 129 n. a Fabó I, 71 n.

[358] Vostického uvádza iba exempl. SAV 197, § 10.

[359] Exempl. SAV, u. m., v zátvorke uvádza, že „iní“ kladú rok 1643.

[360] Exempl. SAV, u. m., § 11. Wittenb. ex., § 11, s. 396 nep.

[361] Exempl. SAV, u. m., § 12, s. 198.

[362] Pozri mošovskú školu v Gymn. I, hl. 10, § 12.

[363] Pozri školu v Banskej Štiavnici, Gymn. II, hl. 20, § 15 n. a Fabó I, 14, pozn. i.

[364] Zápis 5. mája 1655 podľa Bartholomaeidesa 149. Podľa jeho zoznamu opravil ktosi uvedený rok 1685 na rok 1655 s dodatkom „ut catalogi testantur“ (ako dosvedčujú katalógy). Prešovský exemplár list 104. Martinský exemplár uvádza správny rok 1655 (Gymn. III, hl. 16, § 9 v texte).

[365] O prof. Scharffovi pozri pozn. 497 v I. diele, o Caloviovi pozn. 113 dtto, o Meisnerovi pozn. 497 dtto, kde je zmienka aj o Sperlingovi.

[366] V Spišských Vlachoch pôsobil v r. 1659 podľa Rotaridesa vo wittenberskom exemplári, s. 398.

[367] Bartholomaeides 150.

[368] Meno Chilek píše text školy v Spišskej Sobote, Gymn. III, hl. 16, § 12, tvar Hileksius synopsa tej istej školy, tvar mena Hilek exempl. SAV III, hl. 33, § 14, s. 198. Wittenb. ex., 397.

[369] V roku 1658 podľa bratislavského exemplára III, hl. 16.

[370] Jenský prof. Kristián Chemnitius (1615 — 1666) prednášal orientálne reči a teológiu, napísal veľa teologických diel. Jöcher I, 623. Ján Ernest Gerhard (1582 — 1637), magister theologiae, najslávnejšia hlava jenského teologického kolégia, zanechal veľa teologických diel, písaných latinsky aj nemecky, a vyše 10 000 listov adresovaných vedeckým a politickým dejateľom Európy. Jöcher I, 1075. M. Bechmann (skôr Fridemann 1628 — 1703), prof. filozofie a teológie v Jene. Jöcher I, 339. Severus Krištof Olpius (1627 — 1673), prof. poetiky a mravouky v Jene. Jöcher II, 364.

[371] Vzhľadom na nasledujúci letopočet je rok 1663 jeho pôsobenia v Spišských Vlachoch správny, napriek tomu, že synopsa školy Gymn. III, hl. 16, § 12 (prešovský exempl. s. 100) uvádza rok 1659. Rok 1663 potvrdzuje aj Rotarides, s. 398, § 12.

[372] Ďalších až do konca uvádza iba Hornyánszky 280.

[373] Pozri aj exempl. SAV, s. 198, § 15 a školu v Prešove, Gymn. II, hl. 9, § 26. Wittenb. exempl., 398, § 15, hl. 33.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.