Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XIV. Škola vo Veľkom Šariši

(Caput XIV. De Schola Nagy-Saárossiensi)

Veľký Šariš (Nagy Saáros) bolo kedysi hlavným mestom Šarišskej župy. Nazvané bolo podľa hradu, ktorý sa rozprestieral na príkrom vrchu nad mestom. Založil ho kráľ Bela IV. V roku 1515 ho daroval kráľ Vladislav Imrichovi Perényimu, uhorskému palatínovi, súčasne so susednou obcou Prešovom. Pozri dielo Mikuláša Istvánffiho Historia de rebus Hungaricis, kniha V, s. 78. Podľa správy Juraja Brauna a Františka Hogenbergera v diele Theatrum urbium VI, asi v roku 1424 hrad dobyli husiti pod vedením Jána Žižku a zriadili si tam podľa vzoru českého Tábora pevnosť. Františka Perényiho podľa svedectva cit. Istvánffiho (kniha VI, s. 434) vtedy držali v zajatí. O vypálení hradu a obce sa zmieňuje aj Komenský v diele Hystorie o těžkjch protiwenstwjch Cyrkwe České v kap. X, list 30.[291]

Obyvatelia tohto mesta, kedysi vznešení, znamenití a múdri, oddávna sa domáhali toho, aby faru a aj staré sídlo seniorátu ozdobili vyššími školami. Túto požiadavku im pomáhali spĺňať susedné mestá Prešov a Košice a pomocou týchto miest pôsobili vo Veľkom Šariši učitelia:[292]

Matiáš Charis (Charit),[293] rodom „Nicovilla“, stál na čele tamojšej školy v roku 1583, bol autorom hodnotných básní, ktoré vytlačili v roku 1583 v Bardejove v predhovore zbožných meditácií Gašpara Pilcia. Podľa správ (Cimelia) Jána Mičinského.

N. Szabalius.[294] Pamiatku tohto muža zachoval Eliáš Chalupka slovami: „Potom kvôli vyšším štúdiám poslali ma do Šariša k rektorovi Szabaliovi“. Pozri Zablerov Index, s. 50.

Štefan Moller z Radačova pri Šariši. Bližšie sa o ňom dozviete v diele Hypomnema od Severína Scultetiho. Samuel Eliae z Ružomberka, kedysi farár a rektor v Sabinove, ho pokladá za jedného z najvzdelanejších a najučenejších mužov v Zablerovom Indexe, s. 52.[295]

Michal (nie Janterius, ako píše Hoserus v Acta Synodalia) Zanzerdus (Zanzerius v synopse, list 88), farár v Jelšave, neskôr maďarský farár v Prešove, „potil sa“ na tejto škole a bol jeden z tých, čo r. 1615 podpísali prešovskú synodu, slávenú dňa 25. a 26. júna.[296]

Juraj Lány (Lani) opísal svoje osudy v latinskej elegickej básni.[297] Podľa nej pochádzal z Oravy, kde jeho otec Bartolomej Lanius bol jeho prvým učiteľom. Na ďalších štúdiách ho vzdelával Pintekius v Bojniciach (mores cum religione), Alexander Szoczovinus v Košiciach (Musas format), potom už skôr spomenutý Michal Zanzerius v Šariši, po ktorom sa stal správcom školy (plena Saárossini tradit mihi sceptra Lycei).

Ondrej Hertelius pochádzal z Brezna; keď ukončil školské práce vo Veľkom Šariši, podpísal synodálne uznesenia, ktoré sa konali v Sabinove 3. a 4. októbra r. 1618.[298]

Juraj Sancto-Crucianus, ktorého pamiatku zachoval Daniel Moller v Zablerovom Indexe na s. 53.[299]

Jakub Quaestor[300] pochádzal z Brezna. O jeho rektorovaní v Šariši svedčí záznam Michala Bartholomaeidesa z Brezna, kedysi farára v Hanušovciach. Pozri Zablerov Index, s. 126. Baltazár Schröter, farár v Plachtinciach, dosvedčuje, že ho v roku 1627 vyučoval vo Veľkom Šariši Jakub Quaestorius a jeho nástupca Ján Seredi. Pozri Zablerov Index, s. 136. Podobne Juraj Martius obidvoch spomenutých označuje za humanissimos et doctissimos praeceptores v Zablerovom Indexe, 179. Jeho meno ako „nevhodného“ šarišského rektora sa objavuje na podpise záverov bardejovskej synody dňa 17. a 18. mája 1616.

Ján Seredi. Pozri stať o škole v Prešove, diel II, kap. X, § 16,[301] kde prešiel z Veľkého Šariša. Wittenb. exempl. III, hl. 36, § 10.

Po Seredim nastúpil podľa exemplára Gymnasiologie SAV, s. 193 Štefan Moller (pozri nižšie). Wittenb. exempl., u. m. § 11, Zablerov Index, 52.

Ondrej Tudian z Pukanca. Jeho otec Michal bojoval ako jazdec cisárskeho vojska proti Turkom. V Žiline nadobúdal základy vied u Gregora Fábriho, v Bánovciach u Izáka Lányiho, v Hlohovci u Michala Zayku (Csajku), v Rábe u Štefana Nodificina, v Košiciach u Juraja Lycia, v Prešove u Jána Serediho.[302] Potom ho pozvali za vychovávateľa ku Pavlovi Pechy de Pech-Ujfalu do Pečovskej Novej Vsi v Šariši. Po troch rokoch vychovávateľskej služby ho odporúčali do Šariša za rektora, kde pobudol ďalšie tri roky,[303] až sa dostal do Prešova, kde sa rozlúčil so školou a oženil sa s dcérou sabinovského notára Ondreja Hertelia. Pozri Zablerov Index, 180.

Ondrej Molitoris pochádzal z Beňadikovej v Liptove; pôsobil v roku 1638 v Šariši ako vynikajúci rektor. Odtiaľ prešiel do Košíc, kde ako konrektor pôsobil štyri roky. Keď ho odvolali z Košíc, vrátil sa zasa do Veľkého Šariša; po roku sa stal farárom v susednej obci Sv. Michali. Zablerov Index, 176.

Mikuláš Cservenický, košický konrektor a súčasne vychovávateľ synov košického sudcu Michala Kallaya. Sedem rokov spravoval školu vo Veľkom Šariši,[304] a tam sa oženil. Onedlho sa vrátil do Košíc, po roku však znova prešiel do Šariša. Napokon bol farárom v Kendiciach. Pozri Index ord. Michala Lieffmanna, 23.

Keď nastalo isté uvoľnenie vo vlasti, šarišskí páni, tak šľachta, ako aj občania, založili nadáciu pre kostol a školu. Takisto uviedli do pôvodného stavu krypty, v ktorých okrem iných odpočíva aj Štefan Sárossy, zať Mikuláša Szirmaya.


[291] Komenského citát odpisuje v českej reči Gymn. III, hl. 14, § 1 (prešovský exempl., s. 89 n.).

[292] Ešte pred r. 1570 sa dostal do Veľkého Šariša za rektora Gallus Klačko (Klaczko), Slovák zo šarišských Hermanoviec, ktorý predtým študoval vo Vratislavi za rektora Walthera, potom ok. r. 1570 v Prešove za rektora Lukáša Fabiniho (Gymn. II, hl. 8, § 5). V tom čase ho pozvali za rektora do Veľkého Šariša, kde pôsobil dva roky. Dňa 25. septembra 1570 sa dal zapísať na univerzitu vo Wittenbergu. Po poldruha roku prijal pozvanie Pavla Mariássyho k cirkvi v Markušovciach (Hornyánszky 121 datuje r. 1572). Bartholomaeides 53 n., Frankl 145.

[293] Tvar Charit píše exempl. SAV 192 a bratislavský exempl. III, hl. 14. Pozri Frankl 145, ktorý používa tvar Charitäus. Wittenb. exempl. 386, Charistes, prevzatý od Mičinského.

[294] Bratislavský exemplár, u. m., odpisuje jeho meno: Szabalius, kým exemplár SAV, u. m., píše Szadalius. Podľa uvedených prameňov a synopsy školy v Gymn, III, hl. 14, § 4 Szabalius pôsobil v r. 1611 v Šariši. Wittenb. exempl., u. m.

[295] Moller pôsobil v r. 1614 v Šariši. Synopsa, u. m., § 5 a brat. exempl., u. m.

[296] Exempl. SAV, u. m., zaznamenáva jeho meno Zanserius, bratislavský exempl., u. m., prepisuje Michaël Tanczerius. Podľa synopsy školy, u. m., § 6 pôsobil tam r. 1615, podľa exempl. SAV, u. m., r. 1618, takisto wittenb. exempl., u. m., § 5.

[297] Odpis básne v Gymn. III, hl. 14, § 7. Jeho životopis uvádza aj Zablerov Index ordinatorum 19. V Šariši pôsobil podľa synopsy, u. m., § 7, v r. 1618, čo potvrdzuje aj bratislavský exempl., u. m. Rektor Pintekius, ktorý pôsobil na bojnickej škole, neuvádza sa na príslušnom mieste v Gymnasiologii (Gymn. III, hl. 3). Szocovinus pôsobil v Košiciach r. 1602. Gymn. II, hl. 5, § 9.

[298] Ondrej, aj Ján Ondrej Hertelius, syn Krištofa Hertelia, rodom z Kežmarku (Bartholomaeides 109), podľa textu šarišskej školy, u. m., § 8 z Brezna, študoval od 25. februára 1617 vo Wittenbergu a v tom istom roku bol rektorom v Brezne (Gymn. II, hl. 6, § 9); od roku 1618 pôsobil vo Veľkom Šariši (synopsa, u. m., § 8).

[299] Synopsa šarišskej školy, u. m., § 9 datuje jeho pôsobenie v Šariši na rok 1609. (Azda r. 1619?)

[300] Exemplár SAV III, hl. 31, § 8 zaraďuje najprv rektora Jakuba Quasnayho s odvolaním sa na záznam jeho žiaka Michala Bartholomaeidesa v Zablerovom Indexe ordinatorum, do r. 1625 na s. 126 a na záznam „akéhosi Anonyma“. Po ňom — podľa uvedeného prameňa — mal nastúpiť Jakub Quaestoris, ktorého rektorovanie v Šariši zdôvodňuje ten istý Michal Bartholomaeides. Ide teda o zrejmý omyl v exemplári SAV. Synopsa školy, u. m., § 10 zapisuje rok cca 1625, wittenb. exempl. 388, rok 1627.

[301] Ján Seredi pôsobil v r. 1627. Synopsa, u. m., § 11 a bratislavský exempl., aj wittenb. exempl., u. m.

[302] Gregor Fabry sa v stati žilinskej školy neuvádza, ale bratislavský exemplár III, hl. 14 sa zmieňuje o Georgiovi Lanyim, ktorý tam pôsobil v r. 1619 (Gymn. III, hl. 33, § 13). Izák Láni pôsobil r. 1619 v Bánovciach (Gymn. I, hl. 1, § 15). Michal Čajka sa v Hlohovci neuvádza. Štefan Nodificis pôsobil v Rábe, pozri Gymn. II, hl. 13, § 26. Juraj Lycius v Košiciach r. 1630 (Gymn. II, hl. 5, § 23). Ján Seredi v Prešove r. 1622 (Gymn. II, hl. 8, § 16).

[303] R. 1634 valedixit. Synopsa, u. m., § 12. Prešovská škola jeho meno neuvádza.

[304] Cservenický vo Veľkom Šariši r. 1668. Synopsa, u. m., § 17, bratislavský exempl. III, hl. 14.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.