Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XV. Škola v Liptovskom Mikuláši

(Caput XV. De Schola Nicopolitana)

Mikuláš bolo voľakedy názvom viacerých miest, ktoré spomína Filip Ferrarius v Lexicon Geographicum. Tento Mikuláš, ktorý spomenieme, leží v Liptovskej župe pri rieke Váhu.

Okrem týždenných trhov a iných hospodárskych výhod, ktorými sa mesto honosilo, boli tu aj školy, na ktorých pôsobili títo učitelia:

Martin Záborský[305] (Zaborczius), bol muž mimoriadne vzdelaný. Pôsobil v Mikuláši roku 1573. Bol dva roky, teda v rokoch 1573 — 1575, učiteľom žiaka Pavla Dionisia z Beckova, ktorého 11. mája 1578 ordinovali vo Wittenbergu a vzápätí pozvali za správcu školy do Čajty, kde zotrval tri roky. Po svojej ordinácii ho ustanovili za farára vo Vadovciach.[306] Martin Záborský bol rektorom aj v Martine (roku 1564), kde učil aj Matiáša Reitinia, ktorý sa stal neskôr farárom vo Veličnej.[307]

Duserius pôsobil okolo roku 1576.

Ján Žubor, aj Zajdjelský; v Lipt. Mikuláši bol diakonom, ordinovali ho vo Wittenbergu 16. januára 1582.[308]

Leonhard Baran, ako dosvedčuje Ján Bachurius z Lipt. Mikuláša slovami: Na škole v Liptovskom Mikuláši ma rodičia odporučili v r. 1583 k rektorovi Leonhardovi Baranovi. Pozri Zablerov Index, s. 4. V roku 1622 bol farárom v Červenici pri Šariši.

Martin Lipotzius (Lipóczy), šľachtic, pôsobil tu v roku 1604(?).[309] Podľa Buchholtzových Subsidií prišiel sem z paludzanskej školy.

Mikuláš Benko podľa Scrinií Daniela Krmana.

Ondrej Stupan pôsobil v r. 1632 — 1633; od r. 1643 bol farárom v Bukovci pri Zvolene.[310]

Ján Rufinus (Russinus)[311] pochádzal zo Zvolena. Jeho žiak Ján Kapalini z Trstenej cituje jeho meno v Zablerovom Indexe, 117. Školu v Lipt. Mikuláši spravoval v roku 1612(?), ako o tom svedčí Michal Bazikius (Bučko?), farár v Raškovciach v Zemplíne, v Zablerovom Indexe, 137.[312] Gymnasiologia (III, hlava XV, list 95). Zmieňuje sa aj o Rufinovom liste, písanom 13. februára (roku?) Jánovi Lochmannovi, v ktorom ľutuje, že nemôže vyhovieť jeho žiadosti.[313]

Cudzia ruka pripisuje v Gymnasiologii III, list 94, že Ruffinus nastúpil po Jurajovi Raphanidesovi (pozri nižšie) v roku 1613 a pobudol v Mikuláši rok. V tom čase učil Ondreja Melikia, syna Šalamona Melikia, farára v Palúdzke. Zablerov Index, 134.[314]

Juraj Ratzitzenus (Racicenus, Raicicenus). Pozri školu v Kysuckom Novom Meste, diel I, kap. 19, § 5.[315]

Juraj Raphanides z Liptova, kde bol jeho otec Ondrej farárom v Bodiciach; matka bola rodená Marta Matzkovicová. V roku 1613 si pod vedením Tobiáša Christophoridesa osvojoval v Liptovskom Jáne[316] základy vied. V Bánovciach bol žiakom Ondreja Adelphiho, v Bytči osem rokov študoval pod vedením M. Izáka Lániho, Juraja Lániho, Zachariáša Lániho a Zachariáša Flotvedelia.[317] Keď skončil vyššie školy, bol najprv rektorom vo Sv. Helene, potom v Lipt. Mikuláši, kam ho pozvala r. 1623 rodina Pongrátzova. Po päťročnom pôsobení prešiel na odporúčanie Štefana Thökölyho do Hranovnice a do Vykartoviec na Spiši. Pozri Zablerov Index, 116. Ordinovali ho 15. januára 1630.[318]

Juraj Schmal pochádzal z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče; Ľupčiansky rektor Jakub Maytan ho spomína v povolávacej listine Štefanovi Bockovi 24. februára 1630,[319] a tituluje ho mikulášskym rektorom. (Pripísané: Predtým bol tam kantorom.)

Samuel Platani. Pozri školu v Dolnom Kubíne, III, kap. II, § 12.[320]

(In margine:) Michal Kopny bol tam uvedený 6. februára 1641 a v r. 1644 sa stal mikulášskym diakonom.

Juraj Zaban z Partizánskej Ľupče, syn Bazilia Zabana, farára v Paludzi[321] sa vzdelával u Jakuba Maythana v Partizánskej Ľupči a Benjamína Carbonaria, v Trenčíne u Jána Hadikia a Daniela Reminia, v Ružomberku ho tri roky vyučoval Ján Kučera. V Banskej Bystrici bol žiakom M. Jána Binnera a M. Jána Gratza.[322] Za jeho predsedníctva obhajoval ako respondent filozoficko-teologickú dišputáciu o trojakom poznávaní Boha (De triplici cognitione Dei) v roku 1647. V tom čase vzdelával mládež v Lipt. Mikuláši (1647 — 1653) podľa Scrinií Daniela Krmana.

Daniel Munkovitzenus (Monkovitzenus) pochádzal z Hustopeče na Morave, kde bol jeho otec Ján farárom. Študoval v Bratislave u Helgenmaiera, v Prešove u Matthaeidesa, v Bánovciach u Jána Institorisa.[323] Keď si už osvojil dostatočné znalosti z literárnych vied, povolali ho na školu do Rajca,[324] potom v roku 1658[325] na školu do Lipt. Mikuláša. M. Juraj Michaelis, adjunkt filozofickej fakulty, označil Munkovitzena vo svojej disertácii v roku 1703 ako filozofa a teológa nevšedných kvalít. Pozri Scrinia Daniela Krmana. (Prípis: Dňa 24. novembra 1662 z rajeckého rektorátu ho pozvali za rektora do Lipt. Mikuláša. Dňa 5. júna 1668 bol farárom v Bodoviciach v Turci. Fabó III, 66 správne píše Bodice; podľa všetkého Munkovitzena v r. 1673 vyhnali, ale v roku 1685 naspäť prizvali.)

(Margo:) Melchior Bonis z Lipt. Mikuláša nastúpil pôsobisko po Danielovi Monkoviczenovi v r. 1666; bol synom Štefana Bonisa, mestského sudcu. Za mikulášskeho rektora ho prijali, už keď študoval v Bardejove.

Juraj Ruzinus pôsobil okolo r. 1654.

Juraj Hrehus pôsobil v r. 1566 podľa záznamov Scrinií Daniela Krmana,[326] čo však synopsa správne opravuje na rok 1655 a text rukopisu Gymnasiologie (III, hl. 15, § 13) na rok 1654.

Ján Durdus r. 1657 (jeho meno je prečiarknuté. V synopse na liste 94 je pri jeho mene rok 1657. Exemplár SAV, s. 195, § 16 a wittenb. exemplár, 391, uvádza meno Ján Duraeus, rok 1657).

Ondrej Zaskalitzky pochádzal zo Záskalia na Orave a pôsobil r. 1658 v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Dolnom Kubíne u rektora Ondreja Hyeronimiadesa a Samuela Plataniho, v Csepregu u Ondreja Polaniho, v Žiline u Ondreja Horvátha, v Banskej Štiavnici u Tob. Stephaniho, v Kremnici u Matúša Rakšániho.[327] Keď sa vrátil z Wittenbergu,[328] zvolili ho za rektora v Lipt. Mikuláši.[329] Neskôr pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Púchove, napokon r. 1658[330] v Nitrianskom Pravne. Odtiaľ odišiel do vyhnanstva, ale po poldruha roku r. 1662 pozvala ho cirkev do Hričova. Od r. 1683 bol farárom v Novom Meste nad Kysucou, odkiaľ ho takisto vyhnali.[331]

Ján Bur, podľa Scrinií Daniela Krmana. Wittenberský exemplár, s. 391.

Matiáš Petrovitzius.[332] Pozri školu v Okoličnom, diel I, hlava XII, § 17. (Margo:) 1635 — 1640; pochádzal zo Smrečian; z miestneho kantora sa stal rektorom školy, od r. 1640 miestnym diakonom a farárom v Leštinách.

Mikuláš Clementis počas pôsobenia Juraja Tranoscia[333] iba rok bol správcom tejto školy. Z hodnosti diakona ho Štefan Thököly povýšil za dvorného kazateľa na Oravskom hrade.[334] (Prípis: 1634 — 1635). V rokoch 1650 — 1653 vyučoval v Lokši na Orave.[335]

Ján (Georgius?) Joannides[336] sa uvádza v záznamoch jeho žiaka Adama Rosinského v Index ordinatorum Michala Lieffmanna, s. 1. (Prípis: 1656 — 1659).

Ján Fabri, pôsobil asi v r. 1662.[337] (Prípis: z rektorátu školy Sv. Márie, 15. októbra 1659 bol už miestnym diakonom).

Juraj Ochovinus (Ochovini, Ocsoviny).[338] Pozri stať o škole v Prešove, diel II.

Ján Lenius (Levius)[339] vyučoval v období pôsobenia farára Samuela Tranoscia. Pretože ho podozrievali zo svätokrádeže, spáchal v r. 1706 samovraždu.[340] Subsidia Juraja Buchholtza.

Juraj Lissovini sa narodil 12. septembra 1686 od otca Samuela a matky Kataríny Kratzovej. Rodičia ho poslali na štúdiá do Púchova, potom do Štítnika k strýkovi Jurajovi Lissovinimu. Keď doštudoval, bol rektorom v Liptovskom Mikuláši, v októbri 1704 ho premiestili na školu do Trnovca.


[305] Neskoršia marginálna poznámka pri synopse svätomikulášskej školy v Gymn. III, hl. 15 (prešovský exempl., s. 94. Pozri aj Fabó III, 59). Dátum 1573 prijíma aj Frankl 121.

[306] Uvedený prameň sa odvoláva v pozn. 304 na Monumenta ordinatorum wittenbergensium, s. 69.

[307] Monumenta ordinatorum wittenberg., u. m., s. 65.

[308] Duseria i Žubora zaznamenáva iba marginálna poznámka prešovského exemplára, s. 94.

[309] Letopočet 1604 uvádza exempl. SAV 194, aj synopsa školy v Gymn. III, hl. 15, § 4.

[310] Stupanovo meno, vsunuté dodatočne v synopse prešovského exemplára, u. m., patrí chronologicky neskôr až za Juraja Raphanidesa. Pozri pozn. 317 a wittenb. ex, 391, § 6.

[311] Rufinus prepisuje Buchholtz ml., správne Russinus podľa exempl. Gymn., u. m., § 6 a exempl. SAV, 194 a wittenb. ex. 390, § 6.

[312] Text v origináli Gymn., u. m., § 6 je veľmi nejasný. Martinský a prešovský exemplár uvádzajú rok 1612, keď pôsobil v Mikuláši (synopsa aj v texte § 6); exempl. SAV 194 aj Krman uvádzajú rok 1606. Aj meno Michala Bazilia v martinskom a prešovskom exempl. opravuje exemplár SAV, s. 194 v § 6 na meno Michal Bučko (Bucsko). Buzikius vo wittenb. exempl., u. m.

[313] Manuscr. Epistolarum ad Lochmannum datarum I, 1662.

[314] Index ordinatorum Petra Zablera však uvádza podľa cit. poznámky rok 1618.

[315] Uvedené miesto v Gymnasiologii školy v Kysuckom Novom Meste v § 5 upravuje Racziczenovo pôsobenie nasl.: Juraj Racicenus, podľa poznámok Daniela Krmana, nastúpil v Kysuckom Novom Meste v r. 1602 a „post succedentibus annis“ (po nasledujúcich rokoch) ho pozvali na svätomikulášsku školu. Tu písal 20. februára 1623 (Datum e Schola S. Nicolai celeriter) list farárovi v Liptovskom Michale, Jánovi Lochmannovi (list odpisuje Gymn. I, hl. 19, § 5). Tým sa Racziczenovo pôsobenie v Lipt. Mikuláši zaručene dokázalo. Lochmannove listy II, 379.

[316] Tobiáš Christophorides pôsobil v Liptovskom Jáne r. 1610 — 1617. Gymn., hl. 17, § 6.

[317] Text týchto riadkov je opäť nejasný. Ondrej Adelphi pôsobil v Bytči (Gymn. I, hl. 3, § 8). M. Izák Láni v Bánovciach r. 1619 (Gymn. I, hl. 1, § 15). Juraj Láni v Bytči (Gymn. I, hl. 3, § 12). Zachariáš Láni (takisto, u. m , § 14) a Zach. Flotvedelius (takisto, u. m., § 10).

[318] Tu by sa mal chronologicky zaradiť rektor M. Ondrej Stupan v r. 1623 — 1633. Exempl. SAV, III, hl. 32, § 9, s. 194.

[319] Rkp. Epistolarum ad Lochmannum datarum II, 579. Exempl. SAV, 195, ho kladie až za rektora Zabana. Synopsa martinského a prešovského exempl., u. m., § 9 uvádza rok 1629, keď pôsobil v Lipt. Mikuláši. V r. 1637 bol farárom v Bodiciach. Fabó III, 66.

[320] Platani pôsobil najprv v Dolnom Kubíne r. 1636. Pozri cit. m. v texte. V Lipt. Mikuláši pôsobil v r. 1637 podľa synopsy, u. m., § 10, podobne exempl. SAV, 194, § 10; ale Krmanove Symbola v tom istom exemplári s. 169, určujú rok 1643; Fabó III, 59 rok 1646, wittenb. ex., 391, uznáva rok 1643.

[321] O Baziliovi Zabanovi pozri Fabó III, 70.

[322] Jakub Maytan pôsobil v Partizánskej Ľupči. Gymn. III, hl. 23, § 15. Benjamin Carbonarius, u. m., § 16, Ján Hadikius v Trenčíne r. 1638. Gymn. III, hl. 21, § 20, kde však stojí meno Jonáša (!) Hadikia. Daniel Remeni tamže, u. m., § 21 v roku 1638. Ján Kučera v Ružomberku r. 1641, Gymn. II, hl. 15, § 30. M. Ján Binner v Banskej Bystrici v Gymn. II, hl. 17, § 17 a M. Ján Gratz, u. m. § 20.

[323] Helgenmayer pôsobil v r. 1642 v Bratislave. Gymn. II, hl. 18, § 10. M. Ján Matthaeides v Prešove. Gymn. II, hl. 8, § 18. Ján Institoris v Bánovciach. Gymn. I, hl. 1, § 34.

[324] V Rajci pôsobil v r. 1655. Gymn. II, hl. 19, § 14.

[325] Rok 1658 stojí v texte školy, u. m., v § 12, kým synopsa (list 94) aj exempl. SAV 195 a 196 píšu rok 1653.

[326] Obe mená, Ruzinus a Hrehus uvádza iba exempl. SAV, s. 195 a n. v § 14 a 15 a wittenb. exempl., 391, § 15, 16.

[327] Ondrej Hyeronimiades v Dolnom Kubíne, Gymn. III, hl. 2, § 11. Sam Platani tamže r. 1639. Gymn., u. m., § 12. Ondrej Polani v Csepregu, I, hl. 4, § 22 Ondr. Horváth v Žiline r. 1649. Gymn. III, hl. 33, § 22. Tob. Stephani v Banskej Štiavnici, Gymn. II, hl. 20, § 28. Mat. Rakšáni v Kremnici r. 1666. Gymn. II, hl. 8, § 9.

[328] Zaskalitzky vo Wittenbergu 11. októbra 1651. Bartholomaeides 144.

[329] V Liptovskom Mikuláši r. 1658 Synopsa, u. m., § 15.

[330] V Púchove pozri Gymn. III, hl. 18, § 13, v Nitrianskom Pravne Gymn. III, hl. 24, § 14.

[331] Bartholomaeides 144. Exempl. SAV § 18 kladie po ňom Daniela Monkovicena, ktorý však chronologicky patrí skôr.

[332] Exempl. SAV, u. m., § 20 uvádza najprv Clementisa a po ňom v § 21 Petrovitzia. Gymnasiologia III, hl. 15, § 12 a 13 určuje poradie, ako je v texte, pravda, bez časovej terminácie.

[333] Jur. Tranoscius pôsobil v rokoch 1631 — 1637 v Liptovskom Mikuláši. Hornyánszky 153.

[334] Fabó III, 84. Na kežmarskom hrade, wittenb. exempl., 395.

[335] Fabó III, 90.

[336] Rodné meno Ján uvádzajú oba exempláre, martinský aj prešovský, ako aj SAV, § 22, s. 195 a wittenb. exempl., 392.

[337] Podľa exempl. SAV, s. 195, § 23 roku 1661.

[338] Ocsovini, takto píše tvar jeho mena, exempl. SAV 195, § 24, a wittenb. ex., u. m.

[339] Názov jeho mena Levius navrhuje synopsa školy, u. m., § 22 a exempl. SAV u. m., § 25 a wittenb. exempl., 392.

[340] Preto synopsa školy, u. m , § 22 pripisuje k jeho menu: ,autocher‘ (= samovrah).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.