Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XVIII. Škola v Púchove

(Caput XVIII. De schola Puchoviensi)

Púchov — mesto Trenčianskej župy.

Mikuláš Drabetius (Hrabetius) v diele Historia Visionum z r. 1643, § III, číslo 5 opisuje v spomienke toto mesto, kde žilo veľa českých exulantov s ich superintendentom Vavrincom Jussinom.

Spomedzi učiteľov v Púchove sa spomínajú nasledujúci:

Petroselinus, český exulant, vzdelával mnohých synov českých uprchlíkov, ako zaznamenal Juraj Buchholtz vo svojich Subsidiách.

Juraj Jelen (Gelen) pôsobil asi v roku 1602.[420]

Juraj Sartorius pôsobil približne v roku 1618.[421]

Ladislav Dudecius okolo roku 1629(?)[422]

Ján Sartorius, ktorému venoval oslavnú báseň šarišský kazateľ Ondrej Martinides v r. 1648, v Zablerovom Indexe na s. 71. Podobne sa aj Pavol Malolitzenus, sedlický farár v Šariši, zmieňuje o Sartoriovi v Indexe ordinatorum Martina Wagnera, 91.

Ján Puchoviensis. Asi v roku 1648 o ňom referuje Juraj Buddaeus, vulgo Budinský, farár ,Bosticensis‘, v Indexe ordinatorum Martina Wagnera, 130.[423]

Daniel Perlitzius (Perliczy) bol synom českého exulanta M. Martina[424] Perlicia. Narodil sa v Čachticiach r. 1637. Na tejto škole si osvojil začiatky školského vzdelania; vyššie štúdiá nadobúdal v Trnave u Matiáša Wolfa, v Sobotišti u Jána Rapatia a v Bánovciach päť rokov študoval u M. Izáka Faschka,[425] kde si osvojil základy filozofie, filológie a teológie. Nemecký jazyk šiel študovať do Levoče, maďarský jazyk do Blatného Potoka. Štúdiá zavŕšil v Trenčíne u Ondreja Horvátha a Jána Institorisa.[426] V roku 1651 sa stal správcom školy vo Vrbovom a v r. 1658 v Novom Meste nad Váhom. Ako exulant žil v Sobotišti r. 1663 a r. 1664 pôsobil ako správca školy v Skalici. Bol známy mimoriadnou svedomitosťou, v roku 1668 ho pozvali zo Skalice do Púchova,[427] kde sa mu narodil syn Eliáš, ktorý sa stal neskôr farárom v Kežmarku.

Mikuláš Holetzy (Holéczy, Holeczi).

Jonáš Coledanus (Colledanus) bol rodom z Rajca. Ako dosvedčujú Krmanove Scriniá, študoval v Nitrianskom Právne, Bánovciach, Bratislave a v Žiline, kde bol aj kantorom. Potom bol 10 rokov, teda od roku 1658 do roku 1668, správcom púchovskej školy.[428] Z Púchova ho pozvali na cirkevné pôsobisko do Kysuckého Nového Mesta. Bol farárom v Púchove,[429] v Súľove a v Trenčíne, kde sa pre nepriazeň doby vzdal školského úradu, ale zostal v Púchove kazateľom až do smrti.

Ondrej Zaskalitzky. Pozri školu v Liptovskom Mikuláši, diel III, hlava XV, § 15.

Samuel Lissovinus (Lischovini) pochádzal z dediny Lišova v Honte. Bol synom Štefana Lischoviniho, rektora v Považskej Bystrici, neskôr farára v moravskej obci Luka. Zomrel v roku 1689, ako píšu Subsidia Juraja Buchholtza.

V zozname pokračuje Hornyánszky (l. c. 228):

V roku 1700 nasledoval Juraj Szitnay, ktorého pozvali do Púchova z Brezovice.

V roku 1790 Ján Obernauer, ktorý odišiel v roku 1795 za farára do moravskej obce Hošťálkovej, neskôr do Bukovca na Slovensku.

V roku 1795 pôsobil tam Štefan Göndör z Oršovej, kam sa ešte toho istého roku vrátil ako preceptor.

V roku 1795 nastúpil v Púchove rektor Pavol Hornyánszky, narodený r. 1775 vo Vrbovci. Študoval v Skalici, Modre, Kerešoviciach a v Bratislave. V roku 1803 odišiel do Prietrže.

Zánik púchovskej školy opisuje Appendix diela História Diplomatica, 205.


[420] Gymn. III, hl. 18, § 5, podobne Rotarides, s. 408, kým exempl. SAV III, hl. 26, § 2 na s. 204 datuje s odvolaním sa na Krmanove Symbola rok 1602. Pozri zhodne aj Frankl 143. Dotyčný kladie za Jelena Petroselina (podľa neho Petroschinus) do r. 1599.

[421] Gymn. u. m., § 6, ale Krman v exempl. SAV u. m. § 3 uvádza r. 1618.

[422] Dátum podľa Krmanových Symbolov (zápiskov).

[423] Exempl. SAV 204, § 5 paginuje 135.

[424] Bratislavský exempl. III, hl. 18 upravuje jeho meno na Matiáš Perlitzius.

[425] M. „Jakub“ (sic!) Faschko pôsobil v Bánovciach v r. 1648. Gymn. I, hl. 1, § 33.

[426] Ondrej Horváth v Trenčíne v r. 1652 (Gymn. II, hl. 21, § 25), Ján Institoris 1658 (u. m., § 27).

[427] Podľa exempl. SAV 204, § 6 v Púchove pôsobil v rokoch 1668 — 1671. Hornyánszky 228 určuje r. 1670.

[428] Tak zaznamenáva aj exempl. SAV 204, § 8 a wittenb. 408.

[429] V Púchove bol Coledanus farárom (Hornyánszky 228 upravuje Coleidanus) počas thökölyovského hnutia.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.