Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Hlava XIII. Škola v Martine

(Caput XIII. De Schola Martinopolitana)

Martin je mesto v Turčianskej župe, známe hrobkou Révayovskej rodiny. Obyvatelia tohto mesta nechtiac zaostať v osobnej dokonalosti za občanmi iných miest, sa usilovali získať za správcov svojej školy ďalej spomenutých mužov.[275]

Šimon Jesenský pôsobil od roku 1557 do roku 1560, keď odišiel do Nemeckej (Partizánskej) Ľupče.

Martin Záborský pôsobil v r. 1564.

Ján Dvorský, pochádzal azda z turčianskej dediny Dvorec, do Martina prišiel r. 1568.[276]

Melchior Eliae (Eber, Elian) pôsobil od roku 1571 do roku 1578 (1570 — 1574?).[277]

Matej Rajthini pôsobil v rokoch 1574 — 1577 (Rajthyni, Rechthynus r. 1583?, Rechlinus). Ord. vo Wittenbergu 1578, MEEE, 51.

Imrich Peluch pôsobil v r. 1579. Ord. vo Wittenbergu 1580. — MEEE, 62. Pozn. I, 471.

Ján Duchoň Mošovský pôsobil v r. 1581.[278]

Ondrej Thurius (tak ho menuje v Catalogus ordinatorum Vitenbergensium na s. 54 Juraj Trnoviczenus, ordinovaný vo Wittenbergu r. 1594, a Daniel Urbanovič, ord. r. 1595 tamže). Ináč sa volá aj Thurský (Thurzsky), Túrsky (Cirkevné listy, III, 1889, s. 163), Thorani (Klein, II, 428, pozn. 308), alebo Taurius (Barthol., 69). Narodil sa v Žiline, študoval od 29. apríla 1578 vo Wittenbergu, po návrate zastával rektorský úrad v Trenčíne,[279] odkiaľ odišiel do Martina, kde nastúpil 16. júla 1582 a odišiel 1. marca 1586 za rektora do Bytče a 1588 do Žiliny. Zatým nastúpil za farára v Ostrej Lúke, Predmieri, od 1607 v Ponikách, kde v r. 1625 zomrel.

Martin Slukovinus pôsobil v r. 1590.

Gašpar Chriaštel (Chrjasstel, Chrestethius), rodák z Ružomberka, do Martina ho pozvali z rektorátu svätohelenského (Svätá Helena v Turci) v máji r. 1594; od r. 1613 bol farárom v Slovenskom Pravne.

Michal Roháč (Roschatius, Rokatius) spravoval martinskú školu r. 1609 podľa záznamov (Scrinia Daniela Krmana).[280]

Ladislav Bartholomaeides pôsobil okolo r. 1610.

Ondrej Rakšányi pôsobil od októbra r. 1613 do r. 1616. Zanechal po sebe list,[281] v ktorom pozýva priateľa za krstného otca svojho syna. List je datovaný z 20. novembra 1616. Z Martina prešiel za kazateľa do Liptovského Ondreja v r. 1617; od r. 1629 dostal výnosné miesto notára, v r. 1631 sa stal dekanom, kým ho nevyhnal František Révay. Zomrel v roku 1642.

Mikuláš Molitoris pochádzal z Turca. Do Martina prišiel r. 1615 (ako to zaznamenal Mikuláš Žirkov v Index pri roku 1642). Potom pôsobil asi v r. 1644 vo Zvolene, ako to zaznamenal Ján Zvarecius Ostrolúcky v Zablerovom Indexe. Bol aj konrektorom v Bytči, aj farárom v Liptovskej Teplej. Pozri Schmal, Syllabus Litteratorum Thuroczientium, s. 57 n.[282]

Jakub Majtan (Maytan, Majthan) sa narodil v Žiline. Bol rektorom v r. 1623. Podľa Cirkevných listov III, 1889, s. 163 n., pôsobil v Martine v rokoch 1616 — 1623.[283]

Ján Braxatoris-Hnilecký pôsobil v rokoch 1624 — 1626, potom bol rektorom v Ružomberku. Podľa Kleina prišiel do Martina v r. 1631. (Klein, II, 428, pozn. 308.)[284]

Juraj Roháč zo Sklabine bol bratom superintendenta Melchiora a rektorom v Martine v rokoch 1627 — 1635; potom bol farárom v Jasenove.[285]

Martin Rotarides z Dobronivej. Z rektorátu vo Veličnej prišiel v r. 1635 do Martina,[286] v r. 1637 odišiel za diakona do Sučian.

Mikuláš Žirko z Martina tu pôsobil v rokoch 1637 — 1639; potom šiel ďalej študovať do Prešova.[287]

Mikuláš Rezik Hájnický pôsobil v Martine v rokoch 1641 — 1647, potom sa stal diakonom v Diviakoch. Bol otcom Jána Rezika, autora Gymnasiologie. Oženil sa v Martine so Zuzanou Patachovou. Neskôr bol farárom v Krušovciach a seniorom v Topoľčanoch.

Michal Magotsius (Magocsius, Mahotschius, Mahotschy alebo Rogacsius) bol v Martine rektorom v rokoch 1647 — 1656.

Ján Szentkereszty

Štefan Coroli (Coritz, aj Lieskovský) sa narodil v Žiline, nastúpil v Martine v r. 1657. V roku 1663 podpísal ako rektor zákony kontubernia, hneď na to ho menovali v Martine diakonom.

Jozef Buoc pôsobil v r. 1661. Pochádzal zo šľachtickej rodiny z Turca. Podľa Cirkevných listov u. m. nastúpil presne 8. februára 1661 ako mestský rektor incorporatus.

Pavol Major, rodom z Prievidze, pôsobil v Martine v r. 1669, keď vydal spis Dissertatio de Principio Theologiae, Respondente Francisco Zrubka. Od 26. februára 1670 pôsobil v rektorskej hodnosti v Ilave;[288] od roku 1683 bol farárom v Košeci. Pozri školu v Ilave, diel I, hlava VIII, § 26.

Michal Pavlovič, syn Jeronyma Pavloviča z Malého Jesena, farára v Blatnici. Vychodil školy doma, potom vo Wittenbergu.[289] V Martine pôsobil asi v r. 1672. V roku 1674 ho vyhnali, odsúdili na galeje. Zomrel však r. 1675 v Necpaloch.[290]

Eliáš Tektonius

Juraj Važan pôsobil v Martine r. 1685 (od 8. augusta), keď podpísal zákony kontubernia. Z Martina prešiel do Diviak, kde bol učiteľom Daniela Krmana.

Matiáš Klacsany. Pozri Schmal, Syllabus na s. 48.

Daniel Bodoroviny rektoroval v Martine v r. 1706 — 1709. No r. 1710 ho z Martina na rozkaz Sigiberta Heistera vyhnali. Po čase učil v Záturčí, Košútoch, Necpaloch, až sa stal farárom v Istebnom.

Matiáš Duraeus (Durus) čiže Ambrosius z Nitrianskej Stredy, v Martine v rokoch 1783 — 1788.

V roku 1647, dňa 28. apríla kostol aj školu opäť vrátili evanjelikom (Hist. diplom., s. 84), ale 1681 zasa zabrali.


[275] Gymnasiologia martinského a prešovského exemplára diel III, hl. 13 o martinskej škole je doplnená údajmi bratislavského exempl. III, hl. 13, exemplárom SAV III, hl. 29., s. 186 n., zoznamom tamojších učiteľov u Kleina II, 427, pozn. 308 a u Fabóa III, 256, ako aj zoznamom wittenberských študujúcich u Bartholomaeidesa a Hornyánszkeho 122 s prihliadnutím na Cirkevné listy z r. 1889, s. 163 — 164.

[276] Bartholomaeides stotožňuje Jána Dvorského nesprávne s Danielom Dvorským, wittenberským študujúcim v r. 1578 (s. 70).

[277] Pozri MEEE, 50 n. Rodom z Martina, učil aj v Prahe.

[278] Meno Jána Duchoňa pripisuje neskôr cudzia ruka do prešovského exemplára III, list 83. Pozri MEEE, 71 n. a diel II, pozn. 867.

[279] Stať o škole v Trenčíne (Gymn. II, hl. 21, § 7) zapisuje Ondreja Tornajusa (sic!) v Trenčíne na r. 1605. Podľa Hornyánszkeho 122 pôsobil v Martine v r. 1611 a stade prišiel do Trenčína. V texte Gymnasiologie sa jeho meno ani v škole v Bytči (I, hl. 3), ani v Žiline (III, hl. 33) neuvádza. Pozri túto prácu, pozn. 193, v I. diele.

[280] Synopsa III, hl. 13, § 3, exempl. SAV 186, bratislavský exemplár III, hl. 13. Hornyánszky 122. Fabó III, 256 datuje rok 1608.

[281] Rakšányiho list odpisuje Gymn. u. m. § 4. Jeho životopis podáva bratislavský exemplár, u. m. Dátum pôsobenia v Martine podľa synopsy, u. m. Inak Krman datuje rok 1625 (exempl. SAV, u. m., Hornyánszky, u. m., rok 1623, Fabó, u. m., r. 1612), witt. ex. III, hl. 29, s. 276 nep.

[282] Molitoris pôsobil v Martine ešte r. 1617, ako to dosvedčuje jeho list z 28. mája 1617 Jánovi Lochmannovi, ktorý odpisuje Gymn. II, hl. 23, § 10 (Zvolenská škola). Pozri túto prácu II, s. 351 a pozn. 1073 a 1074.

[283] Podľa Daniela Krmana (jeho Symbola v exempl. SAV, u. m.) bol učiteľom Eliáša Hrabecia ,in elementis‘. Pauliny II, 23, zaznamenáva po ňom v r. 1622 rektora Daniela Dubravia. Pozri podrobnejšie túto prácu I, pozn. 709, najmä však pozn. 57 v I. diele, kde sa dôvodí, že Dubravius bol podľa Fabóa III, 258 v Martine od r. 1633 farárom. Jeho rektorskú činnosť v Martine, ktorú pripúšťa aj Slávik, Dejiny zvolenského seniorátu 354, nie je v prameňoch dokázateľná. Pozri aj pozn. 58 I. dielu.

[284] Braxatorisovo meno spomína jeho žiak Mik. Žirko z Martina v Zablerovom Indexe ordinatorum 199.

[285] Symbola Anonymi v exempl. SAV, u. m.

[286] Rotarides pôsobil v r. 1658 v Martine podľa Scrinií Daniela Krmana, pozri Gymn.III, hl. 13, § 7 (aj synopsu).

[287] Žirko odišiel r. 1639 do Prešova pod Dürnerovo a Binnerovo vedenie, pretože Frant. Révay uviedol do Martina len katolíkov. Zablerov Index 200 a Symbola Anonymi v exempl. SAV, u. m.

[288] Podľa Gymn. I, hl. 8, § 26 (škola v Ilave) Pavol Major pôsobil v r. 1683 v Ilave. Študoval od 5. mája 1666 vo Wittenbergu (Bartholomaeides 167). Podľa Krmanových symbolov v Zablerovom Indexe, č. 11 P. Major sa nedostavil pred bratislavský súdny tribunál; ušiel do vyhnanstva, do Žitavy. V r. 1674 sa zapísal na univerzitu v Jene (Haan 23); po návrate bol r. 1683 farárom v Košeci, potom v Nozdroviciach, oboje pri Považskej Bystrici, potom v Krnči, v Sklabine a napokon v Púchove, odkiaľ sa po vyhnaní r. 1707 uchýlil ,Niconicam‘, kde v r. 1710 zomrel.

[289] Michal Paulovič študoval vo Wittenbergu od 5. októbra 1668. Už na banskobystrickom gymnáziu dišputoval ako respondent za rektora M. Jána Heinselia (Gymn. II, hl. 17, § 21) a v r. 1670 vo Wittenbergu na tému De Iustificatione et de persona Christi Theanthropi (O ospravedlnení a osobe Krista bohočloveka). Bartholomaeides 170.

[290] Tak píše Klein II, 429, pozn. 308, bod 21. Ide azda o zrejmý omyl a zámenu s mestom Neapolom, ako opisuje Ondrej Schmal v Monumentách II, 258.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.