Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XXIV. Škola v Nitrianskom Pravne

(Caput XXIV. De Schola Teuto-Prónensi)

Nitrianske (Nemecké) Pravno (Teuto-Prona, Deutsch-Pron) v bývalej Nitrianskej župe, nazvané podľa strmej polohy okolia (lat. pronus) bolo široko ďaleko známe ako remeselnícke mesto. Veľký záujem tamojšieho občianstva k vedám dokazujú priestranné školské budovy, ako aj úsilie zadovážiť si pre školu najlepších učiteľov. Spomedzi nich vynikli nasledujúci:

Ondrej Schormann z Koše na Trenčiansku. Vyštudoval vo Vratislavi gymnázium. Najprv bol tri roky správcom školy v Žiari nad Hronom, potom ho pozvali v r. 1580 do Nitrianskeho Pravna. Ordinovali ho vo Wittenbergu 6. mája 1581.[514]

Joachim Birckholtz (Birchholtz, Prikholtz)[515] ok. r. 1600.

Engelhard Schuster (Schüsler, Schütz)[516] pôsobil okolo r. 1600. Obidvoch menovaných spomína Ján Pinner, ich žiak v Nitrianskom Pravne v Zablerovom Indexe, 46.

Mikuláš Martiny pôsobil tam pred rokom 1615.[517] Podľa Krmana v roku 1613.

Ján Pinner asi v roku 1618. Pozri školu v Banskej Bystrici, diel II, hlava XVII, § 8.[518]

Jakub Spigler (Spiegler pochádzal z Krupiny;[519] zachoval sa jeho list, ktorý písal Matiášovi Lochmannovi 3. februára 1613. List písal, keď bol farárom v Nitrianskom Pravne (ut pastor Teuto-Pronensis). Túto hodnosť zastával už od roku 1612.[520] V liste si sťažoval, že ho trápi podagra v rukách aj v nohách. Vychvaľuje Lochmannovo veľmi prospešné a dlhoročné pôsobenie na škole v Prievidzi. Zaujíma sa o hmotné postavenie rektora v Prievidzi, o jeho služobné, školské a cirkevné povinnosti.[521]

Bartolomej Gresnerus (aj Grensner)[522] r. 1622.

Gašpar Rignerus (Reigner)[523] bol v roku 1623 na čele pravnianskej školy. Jeho žiakom bol tam Michal Judicis z Nitrianskeho Pravna, neskorší rektor v Gelnici, ako to vysvitá z jeho záznamu v Zablerovom Indexe, 70.[524] Z Nitrianskeho Pravna odvolali Rignera do Slovenského Pravna za diakona. Zákony kontubernia podpísal 20. januára 1628. Dňa 30. januára 1636 na mošovskej kongregácii bol už farárom v Sklenom.[525]

Ján Laderus bol v r. 1628 rektorom; podľa záznamov (Scrinia) Daniela Krmana.

Ján Rittlinus pôsobil v r. 1633 podľa cit. Krmanových záznamov.[526]

Jeremiáš Pilárik; záznam je o ňom z r. 1639. Pozri školu v Ilave, I, hlava VIII, § 14. Narodil sa v Brezne. Bol synom Štefana Pilárika z Očovej. Pôsobil[527] najprv ako konrektor v Bratislave, potom ako rektor v Nitrianskom Pravne. Odtiaľ odišiel za konrektora do Banskej Bystrice, potom za rektora do Ilavy a zasa do Nitrianskeho Pravna. Napokon bol r. 1646 farárom v Novej Bani.

Ján Bugar[528] zo Slovenského Pravna sa učil v Bánovciach u M. Daniela Lányho, v Nitrianskom Pravne u Jána Ladera, v Žiline u Eliáša Ladivera. Z rektorátu v Kysuckom Novom Meste ho pozvali v roku 1640 do Slovenského Pravna.

Basilius Cruselius pôsobil v r. 1647. Gruschius — píše wittenberský exemplár III, hlava 48.

Samuel Francisci; r. 1650. Po skončení štúdií bol kantorom v Bánovciach, od r. 1650 rektorom v Nitrianskom Právne, „summa cum laude rexit, in qua habuit iuventutem florentem“. Bol v Prievidzi aj v Považskej Bystrici diakonom, od r. 1654 farárom. Zomrel v roku 1675 v Rajci, kde pôsobil od r. 1657.[529]

Mathias Moško, šľachtic, r. 1655. — Wittenb. ex., III, hl. 48.

Ondrej Zaskalický; r. 1658. Pozri Školu v Liptovskom Mikuláši, I, c. 15.

Ján Milochovinus podľa bratislavského exemplára, III, c. XXV.

Valentín Perák;[530] Záznam je o ňom z r. 1660. Z Nitrianskeho Pravna ho vyhnali, keď školu zabrala Františka Kuhenová, vdova po palatínovi Pavlovi Pálffym. Pozri Appendix u Hist. diplomatica 118.

Juraj Gobius 1660 — 1670 a Ján Zelenka podľa záznamov Daniela Krmana vo wittenberskom exemplári, u. m.


[514] Schormanna zaznačil iba exempl. SAV 220 n. Pozri aj Bartholomaeides 56, podľa ktorého Schormanna zapísali 16. júna r. 1571 na univerzite vo Wittenbergu. Porovnaj Frankl 137, MEEE, 68.

[515] Meno Prikholtz používa Gymn. II, hl. 17, § 8 v stati o škole v Banskej Bystrici. Podľa Fabóa III, 151 pôsobil tu v r. 1592, čo opakuje aj Frankl u. m., ktorý kladie po ňom rektora Jána Saxa r. 1597.

[516] Synopsa, list 166 prešovského exempl. a bratislavský exempl. III, hl. 25 píšu meno Schüsler, Fabó, u. m., Schüller, Gymnasiologia v stati o škole v Banskej Bystrici (II, hl. 17, § 8) pretvára jeho meno na Engelbert (sic!) Schisler, SAV III, hl. 48, s. 220 prepisuje Schütz, aj wittenb. ex., III, hl. 48.

[517] Pauliny I, 98. Exempl. SAV u. m. uvádza rok 1613. Jeho meno Gymnasiologia nezaznamenáva. Pozri pozn. 858 v I. diele tejto práce.

[518] Ján Pinner sa narodil v Nitrianskom Pravne r. 1586 od otca Jakuba a matky Barbory. Vo svojom rodisku sa učil najprv u Birkholtza a Engelharda Schustera, potom r. 1602 u M. Nathana Gloxina (Gymn. II, hl. 17, § 6). V r. 1604 študoval v Prievidzi u Baltazára Demjaniho (Gymn. III, hl. 17, § 11), od r. 1607 vo Vratislavi u M. Mikuláša Steinbergera a od 3. mája r. 1610 vo Wittenbergu u prof. Huttera a Schmieda. Po návrate bol od r. 1611 rektorom v Nitrianskom Pravne podľa synopsy exempl. SAV 221 a Fabóa III, 151. Gymn. II, hl. 17, § 8 píše, že Pinner pôsobil v Pravne do r. 1618, potom ho zvolili r. 1622 za farára v Banskej Bystrici. Bartholomaeides 115.

[519] Spiegler sa narodil v Krupine (Fabó III, 229). Pôsobil od r. 1619 v Nitrianskom Pravne. Synopsa Gymn. III, hl. 24, § 6 a Fabó, u. m.

[520] Fabó II, 116.

[521] List vo zväzku Lochmannových listov I, 562, odpis v Gymn. III, hl. 24, § 4. Spiegler napísal oslavnú báseň na šľachtický rod Dóczy de Nagy Lucse (Lúč na Ostrove) do Indexu wittenberských ordinandov. Fabó III, 229.

[522] Tvar Grensner píše synopsa, list 166 prešovského exempl. a Fabó III, 151.

[523] Meno Reigner utvára Fabó, u. m., ktorý takisto pripisuje dátum 1624, ale synopsa školy, u. m., § 8, zapisuje rok 1623 Rignerovho rektorátu.

[524] Správu zaznačil „neznámy Anonym“ v exempl. SAV 221.

[525] Bratislavský exempl. III, hl. 25.

[526] Ján Rittlinus je azda ten istý, ktorého Bartholomaeides 112 zaznačil ako Ritschius z Banskej Bystrice; zapísal sa 14. októbra 1609 do zoznamu wittenberských študujúcich. Pozri aj pozn. 481 v I. diele. Wittenb. exempl., na u. m., určuje rok 1632.

[527] Bol r. 1640 konrektorom v Bratislave (Gymn. II, hl. 18, § 10) a ešte v tom istom r. 1640 rektorom v Ilave (Gymn. I, hl. 8, § 14). Exempl. SAV 220 n.

[528] Bugara zaznačil iba exempl. SAV 221 a wittenb., u. m. Daniel Láni pôsobil v r. 1629 v Bánovciach (Gymn. I, hl. 1, § 24), El. Ladiver v r. 1625 v Žiline (Gymn. III, hl. 33, § 15).

[529] Exempl. bratislavský III, hl. 25. Podľa Fabóa III, 113 z Banskej Bystrice odišiel ako aj z Rajca v r. 1663 do exilu (u. m., 268) a pôsobil načas aj v Sklenom.

[530] Peráka pripisuje iba Fabó III, 151.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.