Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XXXIII. Škola v Žiline

(Caput XXXIII. De Schola Zolnensi)

Žilina (Zolna), mesto v Trenčianskej stolici pri rieke Váhu, v blízkosti Poľska, Sliezska a Moravy. Vyznačuje sa v štvorcoch stavanými murovanými domami a rozsiahlymi predmestiami. Oplýva záhradami a všetkými potrebami na slušné živobytie podľa známeho porekadla: „Okrem Žiliny nie je život, ak je život, nikde nie je taký príjemný[583] ako tam“.

Občania krajiny v období rozkvetu evanjelického náboženstva prechovávali oduševnené sympatie voči vedám[584] a štedrosť k študujúcim slobodných umení. Sami boli natoľko zbehlí vo vedeckých otázkach, že by sa bolo našlo iba pramálo takých, ktorí by nehovorili po latinsky. Keď Samuel Pomarius prišiel z Wittenbergu do Žiliny, kde ho prijal mestský senát za prítomnosti ľudu, a keď pritom začul jednotlivcov hovoriť po latinsky, povedal, že to mu pripadá, ako by sa pohyboval priam uprostred Latia.[585]

Mesto malo rozličné výsady — privilégiá. Najvzácnejšiu výsadu dostalo od Mikuláša Dersffyho z Nitrianskej Stredy, kráľovského radcu kráľa Matiáša a hontianskeho župana v 16. stor. Podľa tejto výsady mesto malo právo voliť a vydržiavať si farárov aj rektorov školy evanjelického vierovyznania. Týmto činom si Žilina získala v minulých dobách slávnych rektorov, počet študujúcej mládeže rástol, preto sa mohla smelo pretekať s mnohými gymnáziami v krajine. Medzi mestami, ktoré s ochotou prijali evanjelické náboženstvo, Žilina nebola posledná, čo jasne dokazuje aj do kameňa vyrytý nápis na kostolnej bráne oproti fare. Jezuiti ho síce odstránili, ale keď sa náboženská sloboda znova upevnila v r. 1704, žilinský farár Daniel Krman nápis obnovil.

Nápis pochádzal z r. 1562, keď tam úradoval mestský sudca Ján Bohdál a konzul Martin Mestecz, a znie: Verbum Domini manet in aeternum. Num quid ergo spelunca latronum facta est Domus ista, in qua invocatum est nomen meum, in oculis vestris? Ego, ego, sum, ego vidi, dicit Dominus, durum patientia frango[586] (Jeremiáš VII, 11).

O najstarších rektoroch[587] nemáme záznamy. V 16. stor. pôsobil v Žiline rektor [588], ktorý bol neskôr farárom v Prievidzi a seniorom bojnického kontubernia; bol to muž veľmi slávny.[589]

Matiáš Lochmann. Pozri školu v Banskej Štiavnici, diel II, hlava XX, § 15. Podľa synopsy pôsobil v Žiline v r. 1595.[590]

[591]Štefan Krušpier (Cruspeir), narodil sa vo Vrbovke v Novohrade. Veľmi usilovne sa venoval vedám nielen na domácich gymnáziách, ale aj na wittenberskej akadémii.[592] V roku 1596,[593] keď sa vrátil do vlasti, menovali ho správcom žilinskej školy. Školu spravoval do r. 1607 k najväčšej chvále šesť rokov. Potom bol farárom a seniorom v Kysuckom Novom Meste, kde pôsobil 40 rokov (zomrel r. 1654).[594] Jeho žiakom bol aj Ján (Jakub?) Maytan, kolega školy v Partizánskej Ľupči, ako to vysvitá zo záznamu v Zablerovom Indexe, 14.

Alexander Szoczovinus pôsobil v roku 1609. Pozri školu v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 11.[595]

Serafin Vilhelmus pôsobil v r. 1610.[596] Pozri školu v Prievidzi, diel III, hlava XVII, § 12 a Scriniá Daniela Krmana.

Ján Lochmann, záznam o ňom je z r. 1611. Pozri školu v Mošovciach, I, hlava X, § 12.[597]

Adam Corodini (Corodiny, Corradini, Corrodini) sa narodil v Radvani. Bol žiakom Valentína Plateana a Pavla Mala. Študoval aj vo Wittenbergu.[598] Keď sa vrátil do vlasti, zvolili ho za rektora v Žiline (r. 1612).[599] Tu pôsobil dva roky. V roku 1614 ho pozvali na Oravský hrad za kaplána Juraja Thurzu. Stade sa dostal za farára do Necpál. V roku 1616 ho menovali prepoštom v Novom Meste nad Váhom a napokon v r. 1618 bol farárom v Rajci. Záznam je v Krmanových Scriniách.[600]

Ján Zittkius (Zidikius) pôsobil v r. 1614.[601] Pozri školu v Dolnom Kubíne, diel III, hlava II, § 9.

Ján Nigrini. Od roku 1616 spravoval žilinskú školu tri roky. Podľa záznamov Scrinií Daniela Krmana.[602]

M. Juraj Lany pôsobil v r. 1619. Pozri školu v Bytči, diel I, hlava III, § 12.[603]

Juraj Parschitius[604] pôsobil v r. 1622. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hlava XV, § 38. Wittenberský exemplár III, hlava LXIV píše „circiter a. 1630“.

Eliáš Ladiver starší; záznam je o ňom z roku 1625. Pozri školu v Bytči, I, hlava III, § 15.

Jakub Maytan pôsobil v r. 1626. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hlava XIV, § 24.

Michal Ascanius pôsobil ako rektor v Žiline v r. 1629, keď sa stal Rákóczyho dvorným lekárom. Bol aj lekárom v Trenčíne. Zvyšok života trávil v Skalici; bol aj mimoriadne nadaným básnikom. Scrinia Daniela Krmana.

Jonas Hodikius pôsobil v r. 1630. Pozri školu v Bánovciach, diel I, hlava I, § 25 a Zablerov Index ord., s. 171.

Mikuláš Milochovinus bol rektorom v roku 1634. Pozri školu v Považskej Bystrici, diel I, hlava XVIII, § 9.

Andrej Graff rektoroval v r. 1640. Pozri školu v Trenčíne, diel II, hlava XXI, § 22.

Ján Augustini pôsobil v r. 1643. Pozri školu v Bánovciach, diel I, hlava I, § 32.

Ondrej Horváth, záznam o ňom je z roku 1649.

Mikuláš Nigrini, iným menom Osskerszky. Do Žiliny ho povolali r. 1650 z banskobystrického konrektorátu. Pochádzal zo Žiliny. Bol tam žiakom Juraja Parschitzia, Eliáša Ladivera st., Mikuláša Milochovského. V Rajci bol jeho učiteľom Michal Haller, v Ružomberku Ján Kučera, v Kremnici M. Matiáš Rakšány. Študoval aj v zahraničí v Toruni, Gdansku a dva roky v Kaliningrade. Keď sa vrátil domov, bol rok konrektorom v Banskej Bystrici a tri roky rektorom v Žiline. V roku 1653 dostal pozvanie do cirkvi v Motešiciach. V októbri 1651 dišputoval v Žiline na tému De baptismi necessitate. Jeho respondentom bol žilinský alumnus Ondrej Soraides.[605] V roku 1657 bol farárom v Púchove.

Michal Haschko (Haško). Podľa Daniela Krmana (Scrinia) pôsobil v r. 1654.

Eliáš Ladiver mladší pôsobil v r. 1655.[606]

Ján Hnilitzenus pochádzal z Rajca. Študoval v Partizánskej Ľupči, keď tam pôsobil rektor Ondrej Fabritius.[607] V Bratislave študoval u Jána Rehlína, v Trenčíne u Pavla Belobradena, v Žiline u Eliáša Ladivera ml. Vo Wittenbergu[608] bol poslucháčom Abrahama Galovia, Ondreja Cunrada a Jána Deutschmanna. Keď sa vrátil do vlasti, menovali ho za správcu žilinskej školy, ktorú viedol od r. 1661 do r. 1666, keď prijal od mesta Žiliny ponuku na diakonský úrad.[609]

Ján Nostitius pôsobil v r. 1667. Pozri školu v Hlohovci, I, hlava VI, § 22.[610]

M. Michal Institoris pôsobil v r. 1670. Pozri školu v Mošovciach, diel I, hlava X, § 19.

Matiáš Palumbini. Záznam je o ňom z r. 1671. Pozri školu v Mošovciach, ako vyššie, § 21.[611]

Predposledným rektorom v r. 1706 je v Rezikovej Gymnasiologii Ondrej Grosz.[612] Pôsobil jeden semester v Žiline a potom bol slovenským farárom v Levoči. Scrinia Daniela Krmana.

Samuel Nigrini pôsobil v r. 1707. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hlava XV, § 47 a Symbola Jána Mičinského vo wittenberskom exemplári, s. 470 (nepag.).

Žilina „toto plodné semenište“ — ako ho označil sudca a prísažný zboru žilinskej stolice v liste zaslanom Matiášovi Lochmannovi z 22. júla 1593, bolo vydané napospas spustošeniu.


[583] V origináli: Extra Zólnam non est vita, si est vita, non est ita.

[584] O známej žilinskej tlačiarni pozri Klein II, 269, pozn. 198.

[585] Latium, krajina v strednom Taliansku, kolíska Latínov, rímskej ríše a európskej kultúry. O Pomariovi pozri diel II, s. 292 a pozn. 547.

[586] Jeremiáš VII, 11 v preklade: Zdaliž tedy peleší lotrovskou učiněn jest dům tento, v němž vzýváno jest jméno mé před očima vašima? Já, já jsem: viděl jsem to, dí Hospodin. Zlo zlomím trpělivostí.

[587] Najstaršiu zmienku o žilinskej škole zaznačil historik Pavol Thurius (Túrsky) vo svojom Diariu k r. 1579. Uvádza strečnianskych katolíckych pánov Mikuláša a Františka Dersffyho, ktorí 2. decembra r. 1569 vypudili zo Žiliny farára Juraja Lovcsányho a rektora školy Mikuláša Colacinateho. Pozri Fabó III, 118. Podľa zápiskov Juraja Boboka v archíve nitrianskeho seniorátu, ktoré pozbieral z protokolov žilinského kontubernia od r. 1580 do 1707 a ktoré vypísal v Cirkevných listoch III, 1889, s. 84 n. J. Ľ. Holuby, mal byť prvým rektorom žilinskej školy Juraj Bánovský. Jeho smrť zaznačil na deň 22. apríla 1561 uvedený Thurius v Diariu.

Bánovského nástupcom bol podľa toho istého prameňa Mojžiš Bánovský, jeho syn, wittenberský študent, od 19. augusta 1568 varínsky rektor, od 31. januára 1571 rektor žilinský. Diarium Túrskeho.

Cirkevné listy, u. m., ako aj Frankl 176, kladú ďalšieho rektora Mikuláša Colacinateho čiže Galaceiho až za Mojžiša Bánovského na r. 1574, Frankl, u. m., na r. 1577 — 1578. Jeho kolegom bol od r. 1578 Albert Husselius, ktorý v r. 1580 prevzal rektorský úrad v podaní Kleina III, 181. Keď Colacinatesa vyhnali 2. decembra 1579, uchýlil sa do Bytče, v r. 1580 do Mošoviec, v r. 1582 do Trenčína, kde 26. mája 1583 zomrel. Bartholomaeides 45. Pozn. 8, a 471 v I. diele.

V rektorskej hodnosti ho vystriedal Apollo Milicius ok. r. 1585. Od r. 1576 pôsobil v Žiline konrektor Jakub Schreter. V r. 1588 pôsobil tam Ondrej Thurius v hodnosti rektora.

[588] Basilius Fabri

[589] Basilius (Blažej) Fabri (Fabritius) bol rodom z Hliníka. Podľa Pauliniho I, 97, bol v rokoch 1600 — 1607 rektorom v Žiline. Frankl 176 preraďuje jeho rektorovanie na r. 1595 Od r. 1610 bol farárom v Hričove, v r. 1626 v Prievidzi, v r. 1630 prepoštom v Bojniciach. Berlínsky exempl. 312, Fabó III, 145. Cirkevné listy u. m spomínajú Fabriho až pri mene rektora Serafína Wilhelmiho v hodnosti kolegu r. 1606.

[590] Matiáš Lochmann, rodák banskobystrický, viedol najprv rektorát v Prievidzi v rokoch 1587 — 1593 (Gymn. III, 17, § 5), v Žiline v r. 1595 (Gymn. III, hl. 33, § 5), dňa 6. sept. 1596 ho ordinovali za farára v Sučanoch, v r. 1608 pôsobil ako farár v Mošovciach, kde v r. 1620 zomrel. Cirkevné listy u. m.

[591] Pred Krušpierom stál ok. r. 1599 na čele žilinskej školy Michal Crispinus. Od r. 1615 bol farárom v Hričove, od r. 1619 v Žiline, kde v r. 1639 zomrel. Cirkevné listy u. m.

[592] Krušpier sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 16. sept. 1597. Bartholomaeides 101.

[593] Bratislavský exempl. III, hl. 34 píše omylom r. 1696. Podľa neskôr uvedených údajov v rokoch 1601 — 1607 pracoval v Žiline, a nie v r. 1622, ako v zrejmom chronologickom nesúvise referuje synopsa školy v martinskom exempl. III, u. m., § 6, v prešovskom exempl. III, list 201, § 6.

[594] V Kysuckom Novom Meste pôsobil 40 rokov. Bartholomaeides 107.

Krušpierovo pôsobenie v Žiline zazanamenávajú pramene ako obdobie rozkvetu tamojšej školy. Starostlivosť o chudobných študentov bola v tom čase vzorná.

[595] Náčrt Szoczovinovho života (Sočovského): Narodil sa v Brezne. Bol synom tamojšieho rektora Ondreja. V r. 1591 študoval vo Wittenbergu. V r. 1599 bol rektorom v Trenčíne, v r. 1599 v Bardejove, v r. 1600 v Brezne, v r. 1601 v Hlohovci, v r. 1602 v Košiciach, v r. 1608 — 1609 v Žiline. V r. 1609 bol už farárom v Prievidzi. V r. 1610 v Novom Meste nad Váhom. Cirkevné listy u. m. a Symbola Daniela Krmana v exempl. SAV 242 n., v berlínskom exempl. 213 a wittenb. ex. III, hl. 64.

[596] Takto zaznačuje synopsa Gymn. III, hl. 33, § 8 a bratislavský exempl. u. m., kým exempl. SAV 243 uvádza rok 1609. Vilhelmi študoval vo Wittenbergu od 22. marca 1604. V Prievidzi pôsobil v r. 1609 (Gymn. III, hl. 17, § 12). Bartholomaeides 107. Cirkevné listy u. m. kladú pred rektora Sočovského rektora Serafiniho Vilhelma a za jeho nástupcu vsúvajú ok. r. 1610 ,kolegu‘ (teda nie rektora!) Jána Nigriniho, o ktorom pozri nižšie.

[597] Ján Lochmann z Banskej Bystrice bol synom mošovského farára Matiáša Lochmanna. Exempl. SAV 243, berlínsky exempl. 213.

[598] Bartholomaeides 110, kde je podrobnejší životopis.

[599] Exempl. SAV píše r. 1611 na s. 244. Rok 1612 určuje synopsa žilinskej školy, u. m., § 12. Wittenb. exempl., rok 1614, III, hl. 64, § 4.

[600] Gymn. III, hl. 33, § 10 odpisuje Corodiniho list Jánovi Lochmannovi z novembra r. 1616. Rkp. Lochmannových listov I, 632.

[601] Hoci exempl. SAV 244 s letopočtom súhlasí (určuje ho synopsa žilinskej školy, u. m., § 11), predsa vpredu na s. 240 pripisuje rok 1622. V Zablerovom Indexe ordinatorum 138 s vďačnosťou si spomína na svojho učiteľa jeho bývalý žiak Michal Buzikius. Rok 1622 uznáva aj wittenb. ex., § 6, u. m.

[602] Nigriniho čas rektorovania v Žiline r. 1616 v synopse u. m., § 12 spresňuje pozn. 25 v I. diele, že Nigrini spravoval žilinskú školu tri roky — do r. 1616. Od 26. júna 1604 študoval vo Wittenbergu. Bartholomaeides 107, exempl. SAV 244 a berlínsky exempl. u. m.

[603] Exempl. SAV 241 a 244, berlínsky exempl., u. m., wittenb., u. m., § 7 a bratislavský, u. m., píšu jeho meno ,Gregor‘ Lany. Z jeho bývalých žiakov sa mu vďačí Melchior Bruschius v Zablerovom Indexe 114 a ďalej aj na s. 67, Jakub Stanislai, rektor oravskej školy.

[604] Gymn. I, hl. 15, § 39 (ružomberská škola) označuje jeho meno na ,Mikuláš‘ Parschitius, zatiaľ čo exempl. SAV, wittenb. a berlínsky exempl. píšu ,Georgius‘, teda Juraj. Pozri aj školu v Trenčíne Gymn. II, hl. 21, § 19.

[605] Pozri Riznerovu Bibliografiu III, 289.

[606] Anonymus v exempl. SAV u. m. kladie jeho pôsobenie v Žiline na r. 1639, odvolávajúc sa na záznam v Zablerovom Indexe ordinatorum na s. 179. O jeho živote a diele na základe nových historicko-kritických štúdií pozri spis Vlad. Ružičku, Eliáš Ladiver mladší, 1946, s. 39 — 42 a 110 — 112.

[607] Ondrej Fabritius pôsobil v Partizánskej Ľupči, pozri Gymn. III, hl. 23, § 18, Ján Rehlinus r. 1663 v Bratislave (Gymn. II, hl. 18, § 15), Pavol Belobradenus v Trenčíne r. 1658 (Gymn. II, hl. 21, § 28). U neho obhajoval Hnilicenus ako respondens dišputáciu De universalibus (O všeobecninách v logike). Rizner II, 101. V Žiline u Ladivera ml., 1655.

[608] Hnilicenus sa zapísal vo Wittenbergu 26. januára 1658. Dosiahol tam gradus doktora filozofie. V r. 1659 často dišputoval na teologické námety za predsedníctva M. Jána Bayera na tému De causa et causato (O príčine a zapríčinenom) a za predsedníctva prof. Jána Deutschmanna De termino vitae fatali et non fatali (O konci života osudom určeným a neurčeným) a na tému De peccato originis (O dedičnom hriechu). Bartholomaeides 154, Rizner II, 101 n. O jeho profesoroch, Caloviovi pozri pozn. 113 v I. diele, o Deutschmannovi pozn. 446 u. m.

[609] Hnilicenus pôsobil v Žiline v rokoch 1661 — 1666 (porovnaj Gymn. žilinskej školy III. hl. 33, § 26; kde stojí rok 1661). Z obdobia jeho žilinského pobytu pochádzajú dišputy (De lege Dei, cum in genere, tum in specie, respondente Stephano Köviczky nobili z r. 1663 O zákone božom všeobecne a osobitne), potom De hornine et imagine Dei ante lapsum, respondente Michalo Gobio z r. 1663 (O človeku a obraze božom pred dedičným pádom), ďalej De ministerio ecclesiastico, respondente Matthaeo Piscatoris (O cirkevnom úrade). Bartholomaeides 154. Ján Hnilicenus bol v Žiline diakonom po boku Samuela Ladivera. Ordinovali ho 25. mája r. 1666. Zo Žiliny prešiel ešte do Bratislavy, kde bol r. 1668 rektorom školy (Gymn. II, hl. 18, § 16) a kde sa preslávil početnými dišputami. V rokoch 1669 — 1670 bol farárom v Slovenskom Pravne. Fabó III, 259.

[610] Nostitius bol r. 1669 diakonom a v r. 1683 farárom v Žiline. Bartholomaeides 154.

[611] Spolu s Palumbinom pôsobil v Žiline aj kolega Ján Benko z Rajca, poslucháč medicíny a lekár v Trenčíne. Cirkevné listy u. m.

[612] Exempl. SAV 241 a wittenb., s. 470 píšu jeho meno ,Ján‘ Grosz, azda nesprávne. Ondrej Grosz pochádzal z Kežmarku, kde žil otec farár Pavol Grosz a matka Zuzana Fischerová. V r. 1716 odišiel zo Žiliny za farára slovenskej cirkvi do Levoče, kde v r. 1755 zomrel. Bartholomaeides 199.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.