ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput XXXI. De Schola Velitsnensi)

Veličná (Velitsna), pomerne veľká obec v Oravskej stolici patrila oravskému panstvu. Väčší počet obyvateľstva a štedrosť okolitej šľachty umožnili vybudovať tu dôstojný stánok vedám, ktoré vo Veličnej pestovali nasledovní muži:^[574]

Mikuláš Baticius pochádzal z Oravy; študoval najprv vo Veličnej, potom u Pavla Fabriho v Levoči, v Ľubici, Ružomberku, Žiline a v Mošovciach. Po skončení štúdií na domácich školách vyučoval mládež vo Veličnej a v Bytči. Župan Imrich Forgáč ho ako schopného mladíka poslal na ďalšie štúdiá do Wittenbergu. Po skončení štúdií mu župan daroval faru v Trenčíne, kde ho ordinovali 9. júla 1587. V roku 1619 bol farárom vo Veličnej, neskôr dosiahol až hodnosť superintendenta. Po 36-ročnej práci skonal vo Veličnej, ako to dokazuje vizitačný protokol Kalinkov z rokov 1647 — 1650. Pozri diel I, pozn. 193.^[575]

Mikuláš Lihani pôsobil vo Veličnej v r. 1582.

Mikuláš Hrabetius pôsobil vo Veličnej, ako to dokazuje šarišský farár Juraj Curiani z Lipoviec, ktorý študoval za mladi vo Veličnej. Pozri Zablerov Index, 45.^[576]

Martin Rotarides pôsobil vo Veličnej okolo r. 1629, ako to dosvedčujú Scriniá Daniela Krmana.

Jakub Urbanovič z Dolného Kubína pôsobil vo Veličnej v r. 1630, potom bol rektorom v Oslanoch a neskôr v Kysuckom Novom Meste. Pozri školu v Kysuckom Novom Meste, diel I, hlava XIX, § 11.

Ondrej Mattaesius (Matthaeides)^[577] pôsobil v r. 1650 — podľa synopsy Gymnasiologie, III, list 194, r. 1636 podľa exemplára SAV, s. 238. Pozri školu v Okoličnom, diel I, hlava XII, § 12. Porovnaj wittenberský exemplár III, hlava LXII, s. 465 (nepag.).

Štefan Scholius pôsobil r. 1640. Pozri školu v Dolnom Kubíne, diel III, hlava II, § 14.

Ondrej Matthaeides pôsobil r. 1648. Pozri školu v Trstenej, diel III, hlava XXVII, § 8.

Ján Sztankovics pôsobil v r. 1650 podľa Scrinií Daniela Krmana.

Samuel Kvetonius (Quetonius) pôsobil v r. 1669. Ľubietovský farár Michal Paulovič vo venovaní svojej teologickej dizertácie De persona Christi Theanthropon pod predsedníctvom doktora Jána Deutschmanna označuje Kvetonia za muža plne úctyhodného, vznešeného a zaslúžilého.^[578]

Matiáš Petrovitius mladší. Pozri školu v Okoličnom, diel I., hlava XIII, § 17.

Matiáš Kephalides. Pozri školu v Radvani, diel I, hlava XIII, § 8. Z Banskej Bystrice ho pozvali v roku 1665 do Veličnej (u. d., list 195), kde pôsobil dva roky a prešiel do Radvane.

Samuel Zittkius. Jeho meno sa uvádza len v synopse Gymnasiologie, III, list 194, a vo wittenberskom exemplári III, hlava LXII, s. 465 (nepag.).

Samuel Matthaesius. Po absolvovaní triviálnej školy sa vzdelával na škole v Budiši v Turci (dejiny Budiše opísal M. Godofred Ludovici v Historia Rectorum Gymnasiorum, Scholarumque celebriorum, II, 238). Mathaesius na tejto svojej rodnej škole sotva začal prednášať základy vied, musel násilím aj s ostatnými učiteľmi opustiť školu a venovať sa sudcovskému povolaniu, ktoré zastával až do konca svojho života.

Mikuláš Nicolaides, ktorého musíme rozlíšiť od mošovského rektora toho istého mena. Pozri školu v Mošovciach, I, hlava X, § 16.

Tragický osud evanjelických cirkví v Uhorsku postihol v r. 1682 aj obec Veličnú.

Juraj Zolnensis, po oslobodení krajiny ho pozvali z Istebného za rektora vo Veličnej. Neskôr bol farárom v Žaškove.

Pavol Kmoško bol šľachtického pôvodu z Brnice v Liptove. V Kežmarku bol žiakom Ondreja Eccharda^[579] a podľa slov autora Gymnasiologie „môj kedysi spolubojovník“. Keď musel opustiť školu vo Veličnej, uchýlil sa do susednej artikulárnej cirkvi v Istebnom. Túto stanicu však podľa Buchholtzovho svedectva dobrovoľne opustil.