ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput XXII. De Schola Septemtiliensi)

Lipany (Septemtilium) — šarišské mestečko — sa rozliehali pri rieke Toryse blízko Spiša. Vplyv kultúrne vyspelých spišských miest, značne rozšírený nemecký jazyk, evanjelické náboženstvo a hudobne vyspelý chór utvárali vhodné podmienky na rozkvet latinských škôl.

V poradí učiteľských síl sa uvádzajú títo:

Samuel Fabini^[468] pochádzal z Popradu, kde bol jeho otec Pankrác Fabini mäsiarom, matka Margaréta bola rodená Lorentová. Keď vychodil školy vo svojom rodisku, šiel do Prešova študovať humanistické vedy. Sedem rokov sa učil pod vedením Maximiliána Fabiniho a Melchiora Roháča. Neskôr študoval aj v zahraničí u M. Mikuláša Palhorna^[469] v Schneebergu, u M. Pavla Dolscia v Halberstadte, u M. Lukáča Palconiho v Landsbergu nad Vartou a vo Vratislavi. Keď sa vrátil do vlasti, šiel sa zdokonaľovať v humanistických vedách do Bardejova k Martinovi Weigmannovi.^[470] Po trojročnom štúdiu (1609) prijal miesto správcu školy v Lipanoch. Šesť rokov si (1609 — 1615) tam svedomite plnil zverenú funkciu. Na radu svojich rodičov sa venoval neskôr aj hospodárstvu v Bardejove. V roku 1620 ho ordinovali za diakona v Sabinove. Pozri Zablerov Index, 33.

Ondrej Lucae z Oravy (aj v Ružomberku bol rektor toho istého mena) sa narodil r. 1596 od otca Matiáša Lucae, farára v Záskalí a matky Anny Regolinovej. V rodnom Záskalí bol jeho učiteľom Juraj Midelka. V Prešove študoval u Melchiora Roháča^[471] a Martina Weigmanna, v Košiciach u Alexandra Szoczovina, v Mošovciach u Tomáša Francisciho, v Necpaloch u Michala Burdina a Matiáša Gažura, v Levoči u M. Petra Zablera, M. Eliáša Ursiniho a Stanislava Horlera.

Keď nadobudol primerané vedomosti, začal uplatňovať svoje schopnosti na škole v Lipanoch. Onedlho sa stal kantorom v Sabinove, potom bol farárom v Toryse pri Šariši. Pozri Zablerov Index, 54.

Martin Cedichius(?) Ledichius^[472] pochádzal zo Sliezska z Veľkých Streliec, kde žil jeho otec Jakub a matka Alžbeta. Len čo skončil domáce školy, ďalej sa vzdelával v Banskej Bystrici u Tomáša Wagnera^[473] a v Třebíči na Morave u M. Gašpara Rukophaeiho. Ale pre nepriaznivé vojnové udalosti odišiel do Uhorska, kde bol v Novom Meste nad Váhom poslucháčom Ondreja Zidikia.^[474] V r. 1623 ho pozvali za kantora do Lipian a o krátky čas ho tam ustanovili rektorom. Po ročnom pôsobení ho Ladislav Horváth z Lomnice povolal na tamojšiu cirkevnú službu. Ordinovali ho r. 1624 podľa záznamu v Zablerovom Indexe, 62.

Ján Coci (Kočí) sa narodil r. 1609 v Brezovici. Jeho otec pochádzal z Radoníc pri Prahe, matka bola rodená Anna Čechová. Keď mal chlapec šesť rokov, rodičia ho dali do elementárnej školy k rektorovi Matiášovi Selecenimu v jeho rodisku. Neskôr ho šesť rokov usmerňovali v učení Štefan Regis z Beluše a Martin Vesches.^[475] Keď zanikla morová epidémia, po roku sa prihlásil za poslucháča Jána Matthaeiho na tej istej škole. Napokon odišiel do Liptova rozšíriť a prehĺbiť si vedomosti; lenže pre hmotné nedostatky sa tam zdržal len 12 týždňov. Preto sa uchýlil do Bardejova, kde bol poldruha roka oddaným poslucháčom Leonharda Wagnera.^[476] Študoval aj v Prešove u Cyriaka Jarošku. Z týchto končín vlasti sa pobral do Prievidze, kde sa zúčastňoval na prednáškach Františka Litteratiho. Súčasne tam vykonával na chóre aj funkciu kantora.

Čaro rodného kraja, ako aj poslušnosť voči zostarnutým rodičom, a súčasne aj pozvanie prešovského rektora Jána Serediho^[477] zapôsobili na neho tak, že sa Coci rozhodol vrátiť sa do Prešova. Neskôr bol dva roky správcom školy v Lipanoch. Napokon mu Mikuláš Forgáč ponúkol hodnosť cirkevnej správy v Bajnej. Pozri Zablerov Index, 153.

Tomáš Martinides. Pozri školu v Hybiach, diel IV, hlava II, § 4.

Martin Klesch (Klisch),^[478] pozri Schola Gnysnensis, diel IV, hlava V, list 208, Fragmenta.

Juraj Manlius, pochádzal zo Sliezska z obce Vilmeslavy^[479] pri Bielsku. Študoval v Levoči, Prešove, Prievidzi a v Rajci; neskôr bol kantorom v Spišskej Sobote a rektorom v Lipanoch dva roky.

Juraj Praetorius, inak aj Haan, pôsobil v Lipanoch štyri roky podľa Zablerovho Indexu, 168. Pozri školu v Švedlári, diel III, hlava XXI, § 5.

Ondrej Curiani. Pozri školu v Krompachoch, diel IV, hlava 8, § 2.

Ján Gassitius. Pozri školu v Brezovici, diel I, hlava II, § 16.

Ján Trstenský pochádzal z Trstenej na Orave, kde žil jeho otec toho istého mena. Z domácej školy ho poslali do Kežmarku, keď tam rektoroval Václav Johannides.^[480] Stade zamieril do Spišskej Novej Vsi, lenže čoskoro sa začalo náboženské prenasledovanie, a preto bol niekoľko rokov bez zamestnania. Po čase sa tri roky venoval štúdiu rétoriky a logiky v Prešove, kde študoval teológiu u Eliáša Ladivera. Stade ho povolali za rektora do spišskej baníckej obce Mníšku. Po šiestich rokoch ho vymenovali za správcu školy v Lipanoch, kde strávil 12 rokov v svedomitej práci. Odtiaľ ho opäť pozvali do Mníšku. Napokon bol kantorom v Myslave (Abaujvár) a v Tokaji (Zemplín). Pozri Zablerov Index, 121. V období náboženského prenasledovania sa uchýlil na hrade Stráža u Imricha Horvátha, kde bol dvorným kazateľom, za čo dostával ročne 100 zlatých. Bol známy ako výborný hudobník. Zanechal štyroch synov a dve dcéry. Zomrel v Lipanoch.

Zachariáš Clementis, Rezikov „spolubojovník“ na škole v Kežmarku. Napísal hrdinské básne o uhorských kráľoch, ktoré vyšli v Kežmarku v r. 1706.

Ján Treitmann, sa narodil v Levoči. Na prešovskom kolégiu bol jedným z prvých a „najmilších“ žiakov Jána Rezika a vychovával aj syna prešovského občana Juraja Desia. Študoval v Levoči, tu nadobudnuté znamenité vedomosti z gréčtiny, zemepisu, rétoriky, logiky, etiky a bibličtiny uplatňoval neskôr na prešovskom kolégiu. Na akadémiu do Jeny^[481] sprevádzal synov Ondreja Szirmaya; odtiaľ sa sám pobral na ďalšie štúdiá do Halle. Keď vyštudoval, bol najprv vychovávateľom, čoskoro sa však dostal do Levoče proti vôli niektorých tamojších občanov, ktorí sa obávali bludných náhľadov hallského pietistického prostredia.^[482]