ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput XXIX. De Schola Várallyiensi)

Spišské Podhradie (Várallya) patrí medzi 13^[562] spišských miest. Leží pod hradom (maď. vár alatt) a honosí sa známou kapitulou.

Záruka slobody 13 miest umožnila aj rozkvet vzdelanosti. V úlohe vzdelávateľov mládeže toho miesta vynikli nasledujúci:

Ondrej Lampert^[563] (Lambert, Lamperthi) r. 1570. (V roku 1567 bol kazateľom v Ľubietovej.)

Ján Frölich bol už v r. 1587 farárom, preto treba jeho pôsobenie na škole v Podhradí pripísať pred týmto dátumom. Pozri stať o kežmarskej škole, diel II, hlava 14, § 7. V Podhradí pôsobil sedem rokov.

Jakub Moller nasleduje až za Frölichom, lebo pôsobil v Podhradí v r. 1596 za súčasného pôsobenia farára Cyriaka Obscopulesa (aj Obsopaeus, ináč aj Koch), rodom zo Saska. Moller bol žiakom Filipa Melanchtona a Leonharda Stöckela, ako to o ňom poznamenal Ján Mičinský. Podrobnejšie wittenberský exemplár, III, hlava LX, § 3, s. 456 (nepag.).

Juraj Palugyai^[564] pôsobil v r. 1598, nazývali ho aj Paludinus z Banskej Bystrice, ordinovali ho 27. júla 1599 vo Wittenbergu na farára v Spišskom Podhradí.

Jakub Schwartz pôsobil v r. 1606. Tohto muža charakterizuje jeho žiak Martin Blümel, tamojší slovenský kazateľ, v Zablerovom Indexe, 57, ako vzdelaného a učeného muža.

Samuel Curtius a jeho kolega Ján Lochmann pôsobili v Podhradí v r. 1616. Lochmann pri svojej ordinácii spomína, že študoval najprv v Prešove u významného básnika M. Jána Bocatia a potom ho prijal Samuel Curtius v Spišskom Podhradí za kolegu. Pozri Zablerov Index, 26.

Ján Haskovius^[565] a Ľudovít Frölich pôsobili v r. 1618. Obidvoch spomína Baltazár Vogler zo Spišského Vrbového, rektor v Spišskej Belej, v Zablerovom Indexe, 94. Frölicha osobitne spomína aj Filip Heutschius. Index ord., 66.

Daniel Elsner (Ölsner, Oelsner) pôsobil v r. 1624. Pozri školu v Gelnici, kde pôsobil v roku 1623, diel III, hlava VIII, § 4. Pochádzal z Elblągu, kde žil jeho otec Filip z Frankfurtu nad Mohanom a matka Sybilla Spissiana. Školy absolvoval doma u Martina Repha v Elblągu, v 15 rokoch života v Neideburgu na hraniciach Poľska, kde sa naučil po poľsky. Po dvoch rokoch sa vrátil do Elblągu, kde sa učil u M. Jána Mylia. Po smrti rodičov prešiel do Vratislavi, kde mu bol učiteľom Ján ab Höckelshofen. V roku 1613 ho vidíme už v Banskej Bystrici, potom v Spišskej Novej Vsi; ale až v Batizovciach sa stal rektorom. V tejto hodnosti pokračoval v r. 1623 v Gelnici, jeden semester učil v Teplici na Spiši, potom v Levoči, a napokon v Spišskom Podhradí.^[566] Pozri Zablerov Index, 82. Neskôr bol diakonom v Gelnici. Podľa záznamov „Akéhosi Anonyma“ v exemplári SAV, III, hlava XL, § 6, s. 233 n. a wittenberskom exemplári III, hlava LX, § 6.

Po ňom uvádza cit. dielo na s. 234 M. Krištofa Stephanidesa s odvolaním sa na správu Jána Palparia, rektora v Gelnici, v Zablerovom Indexe, 85.

Michal Lazius pôsobil v r. 1625 podľa správ Jána Pitermanna, rektora v Spišskej Belej. Pozri Zablerov Index, 191. Pozri aj školu v Okoličnom, diel I, hlava XIII, § 8.

Ján Gera pochádzal z Bardejova, kde bol jeho otec M. Konrád Gera rektorom školy (pozri diel II, hlava I, § 14), matkou mu bola Katarína Famarisková. Na odporúčanie superintendenta Eliáša Lányho ho poslali na wittenberskú akadémiu ako pisára prednášok pre Imricha, syna župana Juraja Thurzu. V štúdiách pokračoval v Bardejove, vyučoval tam šľachtických synov z Uhorska a Poľska, s ktorými sa opäť vypravil na vysoké školy. Pred vojnou, morom a nedostatkom sa vrátil zasa do Bardejova, kde mu ponúkli miesto kolegu a neskôr v Spišskom Podhradí v r. 1626 aj miesto rektora. Vyučoval tam gréčtinu. Napokon bol diakonom v Spišských Vlachoch. Pozri Zablerov Index, 105.

Tobiáš Pollucius pôsobil r. 1630 v Podhradí, v roku 1642 šiel za rektora do Spišskej Novej Vsi (pozri diel III, hlava XI, § 8). Pollucia spomína Ján Coci, farár v Bardejove, podľa záznamu Zablerovho Indexu, 154.

Hornyánszky po ňom kladie (s. 96) rektora Juraja Cantorisa v r. 1630 a potom rektora Adama Gdacia.

Ján Sculteti pôsobil v Podhradí v r. 1638, ako to dosvedčuje farár Matiáš Fischer v Zablerovom Indexe, 203.

Ondrej Kletkovius. Pozri školu v Strážkach, diel I, hlava XI, § 14. V Podhradí pôsobil r. 1643.

N. (Baltazár?) Apollo pôsobil asi v roku 1643 podľa Scrinií Daniela Krmana.

Vít Melisius alias Mestečko. Od najútlejšej mladosti sa vzdelával pod starostlivou opaterou veľmi rozumného rektora Jána Zelienku. Keďže žil v dobe plnej neistoty a vojnového nebezpečenstva, opustil kozub svojej milovanej českej vlasti v r. 1625 a uchýlil sa do dolných končín Slovenska. Vzdelával sa na viacerých školách a nadobudol znalosť vyšších vied a domácich jazykov. Keď sa Daniel Praetorius presvedčil o jeho duševných schopnostiach a nadaní pre školskú prácu, odporučil ho na kantorskú službu do Rožňavy. Po piatich rokoch úspešnej práce sa riadne odobral od tamojšieho mestského senátu a odišiel do Spiša, túžiac sa dostať do Nemecka. Medzitým však mnohými vábnymi ponukami občanov Spišského Podhradia, menovite tamojšieho slovenského diakona Juraja Crusia, dal sa odvrátiť od svojho úmyslu a prijal r. 1644 miesto kolegu na tamojšej škole. Toto miesto zastával päť a pol roka. Neskôr nastúpil službu u cirkvi v Brutovciach, ako to dosvedčuje Index ordinatorum Martina Wagnera, 36.

Michal Guendelius^[567] bol v r. 1648 povolaný z Banskej Bystrice do Podhradia za rektora, kde vyučoval 3. triedu, ale už v r. 1649 sa stal diakonom.

Valentín Perák pôsobil r. 1651. Pozri školu v Banskej Štiavnici, diel II, hlava XX, § 31.

Pavol Hanselius, pôvodom Moravan, pôsobil v r. 1654.

Ján Popradius bol rektorom v Podhradí v r. 1657. Napísal báseň k príležitosti úmrtia Anny Wagnerovej, sestry prešovského arcidiakona Jána Sartorisa. Od neho sa uchoval list z 8. júna 1659, ktorým pozýval Matiáša Lochmanna na zásnuby.^[568]

N. Simonis, „rector ultimus“ v r. 1713.