Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 84 | čitateľov |
(Caput XXX. De Schola Varnensi)
Varín (Varna, Varca) obec v Trenčianskej stolici neďaleko Žiliny, patrila kedysi oravskému panstvu Pongrácovcom.
Slávne žilinské gymnázium dalo podnet varínskym občanom, aby sa aj oni na pôde svojho mestečka starali o vyššie vedy, ktoré tam spomenutí vynikajúci ľudia rozsievali:
Tomáš Francisci pôsobil r. 1601[569] vo Varíne. Odtiaľ odišiel do Mošoviec. Pozri školu v Mošovciach, diel I, hlava X, § 10, a v Bytči I, hlava III, § 7.
Ján Lutitensis; v r. 1609 ho uvádza len synopsa Gymnasiologie III, list 191, a exemplár SAV, diel III, hlava LXI, s. 236. Monumenta (III, 120). Pred ním spomínajú ešte neznámeho Čecha Urbanoviča, ktorý vo Varíne až do r. 1588 „fideliter docuit“, zastával azda úrad kazateľský aj učiteľský.
Michal Lang pôsobil tu okolo r. 1613 päť rokov, ako zaznamenal Daniel Krman v Scriniách.
Michal Caban bol syn Michala Cabana, prepošta v Novom Meste nad Váhom. Študoval v Brezne u Štefana Pilárika a Jána Rosaria, v Nitrianskom Pravne u Jána Pinnera a v Žiline u Adama Corodiniho.[570] V Gdansku bol poslucháčom vyšších škôl. Keď sa vrátil domov, prijal miesto na varínskej škole cca r. 1616. Pre nepriaznivé pomery musel opustiť Varín a prejsť do Nemeckej (Partizánskej) Ľupče, kde nadviazal priateľské styky s Jánom Lochmannom, ako to dosvedčuje list, datovaný 29. novembra 1623 z bystrického hradu.[571] Porovnaj wittenberský exemplár III, hlava LXI.
Ondrej Fabri pochádzal z Bátoviec, ako je zaznačené v Scriniách Daniela Krmana.[572]
Peter Dolmany (aj Dolnani) pôsobil od r. 1625 do r. 1627. Petrus Polmany Briznensis, senior Bartphensis osvedčil svoje nadanie na literárnom Parnase v Bardejove latinskými veršami pri smrti bardejovského kníhtlačiara Jakuba Klodda. Báseň odtlačuje Gymnasiologia III, list 192 n.: Exhortatio ad animam ex hac vita profecturam (Povzbudenie duše opúšťajúcej pozemský život).
Valentín Nostitius, otec Jána Nosticia, o ktorom pozri školu v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 22.
Ondrej Fabritius. Pozri školu v Štítniku, diel III, hlava VI, § 26, ďalej školu v Partizánskej Ľupči a Rajci.
Ján Badányi pôsobil v r. 1648. Pozri školu v Štítniku, III, hlava VI, § 11.
Zachariáš Clementis pôsobil v r. 1651. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hlava XV, § 35.
Mikuláš Matthaeides z Prečína (na Trenčiansku) si zdokonaľoval[573] schopnosti u Jána Fabiániho v Považskej Bystrici, Ondreja Drizniaka v Brezne, Jána Szoju v Skalici, Mikuláša Nigriniho, ako aj u Eliáša Ladivera v Žiline. Zo Žiliny ho pozvali do Varína, kde spravoval školu dva roky (1655 — 1656), ako to svedčia Scriniá Daniela Krmana.
Ján Petronius, zvaný aj Buzik, Bůžek, pôsobil vo Varíne v r. 1657. Pozri školu v Ilave, diel I, hlava VIII, § 19.
Mikuláš Fabritius pôsobil od r. 1659 vo Varíne, teda vcelku dva roky; potom prešiel do Ružomberka. Pozri ružomberskú školu, I, hlava XV, § 38.
O zániku varínskej školy píše Appendix v Historia Diplomatica na s. 205.
[569] Letopočet 1601 určuje Rotarides vo wittenb. ex. III, hl. 61 a exempl. SAV III, hl. 41, s. 236. V Mošovciach pôsobil v r. 1611.
[570] V Brezne pôsobil Štefan Pilárik v r. 1610 (Gymn. II, hl. 2, § 9) a Ján Rosarius v r. 1606 (u. m., § 7). Ján Pinner pôsobil v Nitrianskom Pravne v r. 1618 (Gymn. III, hl. 24, § 5), Corodini v Žiline r. 1612 (Gymn. III, hl. 33, § 10).
[571] Rkp. Lochmannových listov I, 648, odpis v Gymn. III, hl. 30, § 5. Synopsa Gymn. III, hl. 23, § 3 dátuje jeho pobyt v Partizánskej Ľupči na r. 1581, ale na liste 159 prešovského exempl. v diele III určuje rok 1623.
[572] Krman sa odvoláva na svedectvo žiakov Ondreja Fábriho, a to na Jána Dolmaya, Jána Frubera a Matúša Jarošku.
[573] Ján Fabiáni pôsobil v Považskej Bystrici (Gymn. I, hl. 18, § 8), Ján Szoja v Skalici v r. 1647 (Hornyánszky 250), Nigrini v Žiline r. 1650 (Gymn. III, hl. 33, § 23) a El. Ladiver v r. 1655 (u. m., § 25).
— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam