Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XXIII. Škola v Partizánskej Ľupči

(Caput XXIII. De Schola Teuto-Lipschensi)

Partizánska Ľupča (Nemecká Ľupča, Teuto-Lipscha) bolo kedysi známe mesto v Liptovskej župe. Jej názov sa odvodzuje od lipských obchodníkov. Keď títo prevážali tovar zo Saska do Prešova, oddychovali vždy pri blízkom potôčku, aby sa posilnili na ďalšiu cestu. Neskôr však našli v piesočnom nánose zlato, usadili sa tam a založili osadu. Keď už zlato vyryžovali, preniesli sa na iné prístupné miesto, aby boli bližšie rieky Váhu. Toto sídlisko okolití obyvatelia nazvali podľa lipských obchodníkov Lipscha. Tak vysvetľuje vznik Ľupče Imago Hungariae, § 1. Naproti tomu kronikár Anton Bonfini v diele Rerum hungaricarum decades, v knihe I, 19, odvodzuje meno Liptovskej župy od mesta Liptova. Ale autor Gymnasiologie sa nazdáva, že je rozdiel medzi slovom Liptov a Lupča, a predpokladá, že Lupča dostala názov skôr podľa nemeckých osadníkov, podobne ako aj mesto Ružomberok, bol pôvodne Rosenberg. Iní zasa odvodzujú meno Liptov od lipňov, rýb vo Váhu.

(V poznámke in margine: V roku 1247 založili kostol sv. Michala osadníci Német-Liptsenses a r. 1293 založili obec Németh-Liptse).

(In margine: Táto škola rozkvitala v r. 1579 „sub juvene“ Leonhardo Mokoschino, ktorý svojho žiaka Jakuba Czabania priamo zo svojej školy uviedol do farárskeho úradu.[483] Podobne rozkvitala aj za seniora:)

Michala Czabana (Zaban). Synopsa zaraďuje jeho pôsobenie k roku 1581.[484] Priamy dôkaz o ňom podáva Joachim Leibitzer v diele Verzeichniss etlicher geschehenen Dingen: V roku 1581 dňa 21. apríla som sa vzdelával na školách v Ľupči (Lipschae Alemanorum) v období pôsobenia rektora Michala Czabana. Stravu som dostával u farára Leonharda Mokoschina.[485] Czaban bol v Ľupči súčasne aj farárom, ako to dokazuje jeho list z 29. novembra 1623, adresovaný Jánovi Lochmannovi.[486] Lochmann mu zaslal list v tom istom roku dňa 24. augusta a utešuje ho v žiali nad stratou syna. (V poznámke cudzou rukou: Czabana ordinovali vo Wittenbergu súčasne s jeho žiakom Gašparom Thomaeom 7. augusta 1586 a zostal naďalej v Ľupči,[487] kým Thomae sa stal kazateľom v Bírovciach).

Šimon Basilides (Basilius) bol rektorom v roku 1605. Pozri školu v Považskej Bystrici, diel I, hlava XVIII, § 3 a Zablerov Index, 104.

Joachim Mokossinus[488] (Moschovinus), pôsobil tu v roku 1610. Mikuláš Rotarides z Partizánskej Ľupče píše o ňom v Zablerovom Indexe, 104, ako o veľmi vzácnom a vzdelanom rektorovi.

Daniel Szipius (Szipini) pôsobil v r. 1618, ako dosvedčuje jeho žiak Juraj Hereni z Partizánskej Ľupče, niekdajší farár v Dlúhe, v župe Ungvár, v Zablerovom Indexe, 80.

Michal Chalupka[489] spravoval školu v Ľupči, keď tam pôsobil farár Melchior Roháč, teda asi v r. 1610,[490] ako zaznamenal Ján Balla. Pozri Scrinia Daniela Krmana. (Pozn.: Šulek sa nazdáva, že to bolo asi v r. 1596).[491]

Juraj Sartorius bol rektorom v r. 1611 podľa Krmana,[492] v r. 1594 podľa textu stati o škole v Dol. Kubíne.[493] Pozri školu v Dolnom Kubíne, diel III, hlava II, § 15. Kolegom mu bol jeden rok Ján Cometenus z Liptova.

Ján Balla[494] pochádzal z Turca. Bol synom Petra Ballu.[495] Študoval v Partizánskej Ľupči u Michala Chalupku, v Žiline u Štefana Krušpiera, v Mošovciach a sedem rokov v Hlohovci u Pavla Malusa.[496] Priazňou a štedrosťou Juraja Thurzu ako alumnus Thurzonianus odišiel do Wittenbergu. Po dvojročnom pobyte ho v r. 1612 menovali v Ľupči za rektora. Po päťročnom pôsobení bol ďalej diakonom.

Od r. 1616 zastával súčasne aj úrad notára, ako to vysvitá z listu ľupčianskej obce z 8. júla 1615, v ktorom žiadali úhradu na nový cintorín a opravu kostola.

Ján Apostolus stál na čele ľupčianskej školy od r. 1616 do r. 1618. Jeho otec Tomáš pochádzal z Liptovskej Teplej. Rodičia ho poslali na edukáciu do Čiech; študoval v Prahe (Micropraga) v čase pôsobenia rektora Matúša Zarkotzia. Po návrate pokračoval v štúdiách v Ružomberku. Stade ho povolali za kantora do Lipt. Mikuláša. Po dvoch rokoch však odišiel do Brzgu v Sliezsku, kde tri roky s nadšením „lipol na ústach“ tamojšieho rektora Jakuba Schilefusia. Po návrate domov bol kantorom v Partizánskej Ľupči, o dva roky rektorom, v ktorom úrade zotrval dva roky (1616 — 1618). Stade odišiel za farára do Hnúšte, kde sa oženil s dcérou Michala Chmela, farára z Liptovského Jána, ako dosvedčuje list Jánovi Lochmannovi z 18. októbra 1618, ktorým ho pozýva na svadbu.[497]

[498]Martin Fabritius, r. 1621, rodom z Partizánskej Ľupče, syn žilinského farára Joachima Fabritia. Študoval v Žiline, Prievidzi, Bardejove a štyri roky v Gdansku. Po návrate prijal rektorský úrad v Partizánskej Ľupči a r. 1623 bol tam diakonom (ordinovali ho 1. februára t. r.).

Ján Lochmann[499] — Mošovský. Pozri diel I, hlava X, § 12. V Partizánskej Ľupči pôsobil v rokoch 1619 — 1621, keď sa tam stal diakonom. Gymnasiologia III, hlava XXIII, § 12, odpisuje suplikačnú listinu ľupčianskych alumnov a v § 13 druhú suplikačnú listinu z r. 1620.[500]

Andrej Tolman mal tu byť rektorom v roku 1622 podľa záznamu Gymnasiologie SAV, s. 219. Pozri aj školu vo Varíne.[501]

Ján Fabritius bol rektorom v roku 1622. Jeho žiakom v triede gramatistov bol Mikuláš Polani, ako to vysvitá z jeho poznámky v Zablerovom Indexe, 173.

[502]Jakub Maytan rodom zo Žiliny, pôsobil tu do r. 1632. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hlava XV, § 24 a Zablerov Index, 220. K jeho menu pripojuje Gymnasiologia III, list 158, poznámku, že ,rectores primarii‘ v Partizánskej Ľupči si sami volili učiteľov (collega); napríklad aj Jakub Maytan si povolal za kantora svojho príbuzného Benjamina Carbonaria.

V Gymnasiologii l. c.[503] pripisuje cudzia ruka, že po Maytanovi nastúpil Ján Gresskovicz, ktorý však zamenil skoro učiteľský úrad za diakonát v Ľupči. Ordinoval ho v r. 1624 Ján Hodikius.

Benjamin Carbonarius (Charbonarius) z Banskej Bystrice, syn Ondreja Carbonaria, turčianskeho seniora. Štyri roky sa vzdelával[504] v Martine u Ondreja Rakšányho a Jakuba Maytana, v Kremnici u M. Petra Leonhardiho, v Levoči u M. Stanislava Horlera, v Trenčíne u Daniela Dubravia, ktorého nasledoval až do Bánoviec a vzdelával sa uňho takmer päť rokov. Hneď zatým sa stal žiakom jeho nástupcu M. Zachariáša Lániho. Neskôr odišiel k rektorovi Jurajovi Parschitziovi do Žiliny a nasledoval ho do Trenčína. Tam dostal pozvanie od príbuzného Jakuba Maytana, ľupčianskeho rektora, na funkciu kantora. Po dvoch rokoch prevzal tam r. 1637 úrad rektora. Na jeho učiteľskú činnosť si vďačne spomína jeho žiak Martin Miholtz v Zablerovom Indexe, 220, a Ján Motschizky zo Sliezska, tamže, 206. Napokon sa stal diakonom, ako dosvedčuje v Gymnasiologii odpísaný list ktorémusi patrónovi, datovaný v Partizánskej Ľupči 4. novembra 1659.

Ondrej Grelnertius, syn rektora Tobiáša Grelnertia (synopsa na liste 159 píše Grenertius). Jeho učiteľmi počas štúdií[505] boli Juraj Sartorius v Jelšave, Juraj Lycius a M. Daniel Láni v Bánovciach. Po skončení štúdií bol takmer tri roky kantorom v Partizánskej Ľupči, neskôr deväť rokov rektorom a napokon od r. 1647[506] kazateľom.

Ondrej Fabritius pôsobil v r. 1647.[507] Pozri školu v Rajci, diel III, hlava XIX, § 11.

Theodosius Mikliani, syn Augustína Miklianiho,[508] farára v Oslanoch. Študoval v Žiline u Jána Augustiniho, v Bratislave u M. Jána Jakuba Helgenmayera.[509] V Prešove ho poverili viesť chór; odtiaľ sa dostal r. 1651 za rektora do Partizánskej Ľupče; r. 1652 po dvoch rokoch pôsobenia zamenil túto hodnosť za tamojší diakonát.

Ján Andreae z Považskej Bystrice. Pozri školu v Okoličnom, diel I, hlava XII, § 9. V Partizánskej Ľupči pôsobil v rokoch 1652 — 1657.

M. Alexander Karol Curtius, doktor teológie, bol v roku 1661 rektor gymnázia v Partizánskej Ľupči. V roku 1662 vydal traktát v Trenčíne u Vavrinca Benjamina ab Hage pod titulom: Livia, flavia, invidia Plutonis gratia, Comes virtutis, sive Panegyris in cladem (in laudem dico) asinorum, bovum porcorumque facta. Na pohrebe banskobystrického rektora M. Jána Gratza predniesol v r. 1669 smútočnú reč.[510]

Krištof Plochius (Ploch) pochádzal zo Sliezska; bol synom tešínskeho vojvodcu Jána Plocha. Humanistické štúdiá absolvoval v rodných Sočovciach, vyššie štúdiá v Uhorsku. Študoval najprv v Levoči u konrektora Eliáša Vilbauma, v Bardejove u Martina Pfeiffera, v Sabinove u Jána Regisa, v Žiline u El. Ladivera mlad.[511] Župan Gabriel Illésházy ho povolal ako patrón školy za rektora do Partizánskej Ľupče. Pozri Index ordinatorum Martina Wagnera, 153.[512]

František Friedvalský, ktorému Eliáš Láni, farár v Keri na Trenčiansku venoval oslavnú báseň ako vysoko učenému akademikovi. V Zablerovom Indexe, 83.

Ján Krecsmerus. Pozri školu v Levoči, diel II, hlava XV, § 49. Po jeho odchode ľupčianska škola, zasvätená vedám, pre mládež odumrela.[513]


[483] Podľa poznámky Bartholomaeidesa 56 pôsobili tam ok. r. 1560 Krištof Hebner, ok. r. 1564 alebo 1565 Šimon Jessenius a ok. r. 1578 Peter Barossius, ktorí boli učiteľmi Žigmunda Nosticia, wittenberského študujúceho. Pozri aj Klein III, 164, Bartholomaeides 63, 83, 84 a Frankl 136 a 137. Pozri MEEE, 63.

Podľa kuriálneho zápisu mesta Kremnice zo 16. júna 1600 nastúpil v Kremnici na miesto rektora Leonhard Staudenberg, kremnický rodák, začiatkom apríla 1565. Pozvali ho z Partizánskej Ľupče (archív mesta Kremnice I, 32.7.45 z 3. augusta 1565).

[484] Podobne exempl. SAV III, hl. 47, § 2, s. 217. Bratislavský exemplár III, hl. 24 prináša iba titul školy bez textu. Frankl. 137 uvádza r. 1588. Wittenb. ex., III, hl. 47, § 2 píše rok 1581.

[485] Fabó III, 56, 59, 62. Frankl 136 uvádza Leonharda Mokoschina v r. 1578 ako rektora školy.

[486] Rkp. epistolarum ad Lochmannum datarum I, 648. Z Lochmannových odpovedí uvádza Gymn. III, hl. 23, § 3 výňatok. Celý list je v cit. rkp. Lochmannových listov I, 644, pozri MEEE, 83.

[487] V r. 1591 bol arcidiakonom v Trenčíne. Fabó III, 107.

[488] Exempl. SAV, u. m., § 5, s. 218 cituje: Thomas, alias Joachim Mokossinus. Takisto wittenb. exempl., u. m., § 5, s. 430.

[489] Michal Chalupka študoval od júna r. 1587 vo Wittenbergu. Bartholomaeides 84.

[490] Pred rok 1615 kladie jeho rektorát exempl. SAV, u. m., § 3, s. 217 a wittenb., ex., u. m., § 3. Farár Melchior Roháč, predtým prešovský rektor, bol v r. 1611 v Partizánskej Ľupči farárom. Fabó III, 62.

[491] Poznámka v prešovskom exempl. III, list 158.

[492] V exempl. SAV, 218.

[493] Pozri Bartholomaeides 90.

[494] ,Jonas‘ Balia píše exempl. SAV, u. m., § 4, s. 217 aj Bartholomaeides 111.

[495] V knihe Liber Concordiae v Rajci pri svojej ordinácii 9. mája 1616 píše, že jeho otec sa menoval Benedikt a matka Zuzana. Jeho prvými učiteľmi boli Matiáš Smith (azda Schmid) v jeho rodisku a Valentín Haynoczensis v Sučanoch, až potom prišiel do Partizánskej Ľupče k Chalupkovi.

[496] Št. Krušpier pôsobil v Žiline r. 1596 — 1607, Gymn. III, hl. 33, § 6, v Mošovciach v r. 1596 (Gymn. I, hl. 10, § 8), Pavol Malus pôsobil v r. 1600 v Hlohovci (Gymn. I, hl. 6, § 9). Z Hlohovca odišiel do Jihlavy, kde bol žiakom Slováka M. Petra Fradelia a M. Petra Schmilauera. Až odtiaľ odišiel do Wittenbergu. Bartholomaeides 111.

[497] Lochmannove listy zv. I, s. 456, odpis v Gymn. III, hl. 23, § 10.

[498] Bartholomaeides 119 upozorňuje na Jeremiáša Luczia, breznianskeho rodáka, ktorý študoval vo Wittenbergu od 23. augusta 1614 a v r. 1617 bol správcom školy v Partizánskej Ľupči. Odtiaľ prešiel do Zvolena.

[499] Exempl. SAV 219. Neskôr bol Ján Lochmann — poeta laureatus caesareus — podľa Fabóa III, 62 — farárom v Partizánskej Ľupči.

[500] Prvý list je vo zväzku Lochmannových listov II, s. 891, druhý II, 903. Z marginálnej dodatočnej poznámky sa dozvedáme, že Ján Lochmann a jeho dve dcéry zomreli 2. augusta r. 1645 počas morovej epidémie. O jeho pôsobení sa zmieňuje Ján Schukvader, jeho bývalý žiak, v Zablerovom Indexe ordinatorum, 143.

[501] Jeho pôsobenie v Partizánskej Ľupči dosvedčuje aj berlínsky exempl., 280 n.

[502] Pred r. 1629 pôsobil v Partizánskej Ľupči Eliáš Ladiver starší, ako sa o tom dozvedáme v pozn. 233 v I. diele a Sam. Chmel. Wittenb. ex., u. m, § 10.

[503] V prešovskom exempl. list 158 v III. diele.

[504] Carbonariovi učitelia boli: v Martine Ondrej Rakšány v r. 1616 (Gymn. III, hl. 13, § 4), Jak. Maytan v r. 1618 (u. m., § 5), v Kremnici Peter Leonhardi v r. 1637 (Gymn. II, hl. 7, § 8), v Levoči Stan. Horler v r. 1619 (Gymn. II, hl. 15, § 26), v Trenčíne Dan. Dubravius v r. 1626 (Gymn. II, hl. 21, § 16), ktorý pôsobil v r. 1625 v Bánovciach (Gymn. I, hl. 1, § 17), Zach. Láni tamže v r. 1637 (Gymn. II, hl. 7, § 8), v Levoči Stan. Horler v r. 1619 (Gymn. II, hl. 33, § 14) a v r. 1628 v Trenčíne (Gymn. II, hl. 21, § 19).

[505] Juraj Sartorius pôsobil v Jelšave (Gymn. III, hl. 1, § 9), v Bánovciach Jur. Lycius a Dan. Lani 1629 (Gymn. I, hl. 1, § 24).

[506] Tento dátum je v texte Gymn., list 163, podobne v exempl. SAV 219 aj v berlínskom exempl., u. m., Gymn. v synopse 158 uvádza rok 1659.

[507] Záznam Daniela Krmana v exempl. SAV 220.

[508] Fabó III, 236.

[509] Ján Augustini pôsobil v Žiline v r. 1643 (Gymn. III, hl. 33, S 21), Helgenmayer v Bratislave r. 1642 (Gymn. II, hl. 18, § 10).

[510] Curtiove literárne diela pozri v Riznerovej Bibliografii I, 260.

[511] Martin Pfeiffer pôsobil v Bardejove v r. 1650 (Gymn. I, hl. 1, § 23), Ján Regis v Sabinove r. 1652 — 1658 (Gymn. II, hl. 6, § 15), El. Ladiver ml. r. 1655 v Žiline (Gymn. III, hl. 33, § 25).

[512] Ploch pôsobil ok. r. 1673 v cirkvi Všechsvätých (Fabó III, 72), od r. 1680 v Pile (u. m., 351), od r. 1682 v Nižnej Pokoradzi (u. m., 352).

[513] Marginálna poznámka v prešovskom exempl., s. 158: Po vydaní tolerančného patentu bol uvedený do cirkevného úradu Pavol Šramko 15. apríla 1783.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.