Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava VII. Škola v Spišskej Sobote

(Caput VII. De Schola Georgio-Montana)

Spišská Sobota (Georgio Montum), jedno z 13 spišských miest, známe svojimi týždennými trhmi.

Ako sa na obilnom a dobytčom trhu susedné obce obchodovaním chutných nápojov navzájom pretekajú, tak sa aj Spišská Sobota stala zo stránky školského prospechu ostatným mestám vzorom. Vzácny tovar vznešených vied ponúkali na tamojšom školskom trhovisku títo rektori:[168]

Ján Sulický 1559

Bartolomej Flaschenburg 1562

Daniel Tornatilis 1565

Pavol Fikulney 1568

Peter Steinhart 1570

Cyriak Palóczy 1571

Šebastián Lam 1573

Andrej Bildhauer 1575

Pavol München 1576[169]

Mikuláš Topschauer 1579

František Niger 1580

Martin Servatius

Samuel Briccius

Ján Juraj Sonntag 1588 (?)

Andrej Niger

Abraham Christiani 1580, neskôr kazateľ v Krížovej (Spiš)

Martin Pomeranus

Ján Hermelius

Zachariáš Frölich

Tobiáš Rechen

Ondrej Klemert (Klein, II, 74 v pozn.; Kleinert píše Hornyánszky 67, aj wittenb. ex. III, hl. 17.)

Ján Erychträus

Pavol Ritter (po r. 1610)

Ján Arelt

Martin Rausch 1616 (Hornyánszky, 67)

Martin Arelt (Gymnasiologia píše Ardt, III, list 50 a 51), pochádzal zo Spišskej Soboty, kde bol jeho otec farárom. Základy vedeckého vzdelania nadobúdal šesť rokov v Jihlave u Jána Juraja Ficklera. Vyššie vzdelanie získaval u M. Petra Nyoshchea(?)[170] na škole v Stolpe v Pomoransku a u Konráda Grassera na gymnáziu v Toruni. Po absolvovaní týchto učilíšť ho vo vlasti povolali za školského rektora. No Arelt si uvedomoval svoju nedostatočnú prípravu na také vysoké školské postavenie a rozhodol sa ísť si prehĺbiť vzdelanie do Wittenbergu (1613),[171] kde sa zdokonaľoval v teológii a filozofii. Po príchode do vlasti stal sa rektorom v rodnej obci, neskôr bol diakonom pri svojom otcovi. Ordinovali ho 3. decembra 1616. Pozri Zablerov Index ord., 6.

Daniel Máday (Mádai), ktorého farár zo Spišského Štvrtku Ján Fontanus označuje za svojho ,najslávnejšieho‘ učiteľa. Pozri Zablerov Index ord., 60.[172]

Eliáš Gnisner (Gneisner); jeho meno spomína Baltazár Vogler zo Spišskej Belej v Zablerovom Indexe, 94.[173]

Eliáš Lasitius sa narodil r. 1616 v Kremnici. Bol syn Jána Lasitia, ilavského farára a seniora. Spočiatku sa vzdelával vo vlasti u M. Petra Leonhardiho,[174] s ktorým prešiel do Banskej Štiavnice, potom do Prešova, kde sa učil u Jána Serediho.[175] Keď sa vrátil široko-ďaleko známy muž Ján Mautner[176] z Nemecka za rektora na košickú školu, Lasitius sa pobral, zvábený Mautnerovou povesťou, do Košíc, ďalej sa vzdelávať. Z túžby po vyššom vzdelaní odišiel na štúdiá do Kaliningradu,[177] odkiaľ sa po dvoch rokoch vrátil do vlasti a stal sa rektorom v Spišskej Sobote.[178] Po roku nastúpil tam na cirkevný úrad za diakona. Zablerov Index ord., 208.

Klemens Klein[179] z Bardejova. Jeho otec tohože mena bol diakonom v Spišskej Novej Vsi, matka sa menovala Anna Horská.[180] Humanistické vzdelanie nadobudol v Bardejove, vyššie štúdiá v Spišskej Novej Vsi,[181] vysokoškolské štúdiá absolvoval veľmi svedomite u M. Pavla Müllera vo Wittenbergu. Keď sa roku 1621 vrátil do vlasti, stal sa rektorom v Spišskej Sobote.[182] Po tri a polročnom pôsobení povolali ho za farára do Stráže na Spiši, ako to zaznamenali v Zablerovom Indexe ord., 57.[183]

[184]Andrej Schwartz zo Spiša pochádzal z obce „Isaaci Villa“ z veľmi chudobných rodičov (otec Andrej, matka Hedvika Kuntzová). Základy humanistických vied získal vo vlasti a pokračoval pri trojročnom „lopotení“ v Toruni za účinkovania rektora Petra Zimmermanna, konrektora M. Basilia Czöllnera. Z tohto slávneho gymnázia zatúžil dostať sa na hlavné tržište všetkých vied, rozšíriť a prehĺbiť si vzdelanie a zdokonaliť schopnosti, lenže chudoba a závisť nežičlivcov ho natoľko zgniavili, že bol nútený vrátiť sa domov. Takmer tri roky stál na čele školy v Spišskej Sobote,[185] kým ho vymenovali za diakona vo Veľkej na Spiši.[186] Pozri Index ord. Martina Wagnera.

Kristián Langsfeld[187] sa narodil v septembri 1626. Jeho otec bol Adam Langsfeld, kantor v Spišskej Novej Vsi, matka Mária Seidlová. Zo svojho rodiska Leobschen v Sliezsku sa uchýlil s rodičmi do Uhorska, a to do Spišskej Novej Vsi. Po otcovej smrti ho osem rokov vychovávali matka a otčim Samuel Langsfeld, potom tri roky v Banskej Štiavnici Peter Leonhardi.[188] Keď sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, poldruha roka sa úspešne vzdelával u Fabia Pollucia.[189] Na jeseň r. 1646 šiel študovať do zahraničia. V Elbingu bol rok poslucháčom rektora Juraja Müllera. Vo Vismare „vo Veľkopoľsku“ sa učil tri aj štvrť roka; potom odišiel do Vratislavi k svojmu ujcovi M. G. Seidlovi, ktorý ho materiálne podporil v ďalších štúdiách. Takto mal možnosť ešte dva roky pokračovať v štúdiu v Kaliningrade. Po návrate do Uhorska pobudol istý čas u svojho brata v Spišskej Novej Vsi; tu dostal pozvanie za rektora do Rožňavy.[190] Po dvoch rokoch účinkovania ho povolali za rektora do Spišskej Soboty,[191] kde pôsobil dva aj pol roka. Keď opustil školskú službu, pobudol štyri roky ako diakon cirkvi vo Vrbovom na Spiši,[192] pokým r. 1674 neodišiel do vyhnanstva v Altorfe.[193] Pozri Index ord. Martina Wagnera, 95.

Ondrej Thaann zo Spišskej Soboty zastával po absolvovaní štúdií v Lipsku a Wittenbergu[194] rektorský úrad vo svojom rodisku r. 1666. Pozri Index ord. Martina Wagnera, 174.

Juraj Strakocius[195] sa narodil v Banskej Bystrici, kde bol jeho otec Juraj inšpektorom cisárskych baní. Začiatočné vzdelanie nadobudol u rektora M. Eliáša Kreuchelia.[196] Keďže sa chcel ďalej vzdelávať, odišiel do Jelšavy, kde štyri roky študoval pod vedením Ondreja Szentkeresztiho.[197] Najvyššie humanistické vzdelanie získal v Prešove na gymnáziu, kde bol dva roky poslucháčom Ondreja Horvátha, šesť rokov M. Jána Bayera a M. Izáka Cabana.[198] Z Prešova ho pozvali za rektora školy[199] do Spišskej Soboty, kde pôsobil šesť rokov. Na odporúčanie vplyvných patrónov prijal zákonitou cestou farársky úrad; ordinovali ho 21. apríla 1671. Pozri Index ord. Michala Lieffmanna, 32.

Strakocius zomrel r. 1677 vo vyhnanstve v Lipsku. Nad jeho hrobom prehovoril pri tejto príležitosti Juraj Lani (Aermath, sive Oratio Panegyrica Orationes, VII, s. 250).[200]

Juraj Buchholtz (starší) pochádzal zo Sabinova. Jeho otec bol správcom majetkov, matka sa volala Judita Müllerová. Buchholtz sa narodil 1. mája 1643. Vlastnou usilovnosťou a príčinlivosťou v škole u sabinovských učiteľov natoľko vynikal, že presťahujúc sa v r. 1665 do Spišských Vlách, uznali ho za schopného prevziať tam úrad kolegu. Čoskoro však stade odišiel na ďalšie štúdiá do Banskej Štiavnice, kde pri exámene r. 1669 obhajoval ako respondent za predsedníctva M. Gašpara Schöna[201] disertáciu svojho učiteľa O základoch teológie. Osobnými vlastnosťami získal aj na štiavnickej škole úrad kolegu. Stadiaľ ho r. 1670 pozvali za rektora do Dobšinej.[202] Časom nadobudol vynikajúcu spôsobilosť nielen vo vyučovaní a v rečníctve, ale aj v literárnej spisbe. Keďže mal také predpoklady, pozvali ho do Spišskej Soboty za rektora a súčasne aj za notára 13 spišských miest.[203] Tento dvojaký, dosť zodpovedný úrad zastával až do odchodu do vyhnanstva. Väznili ho v Ľubovni na Spiši v r. 1675.

Z exilu sa dostal v r. 1682 za farára do Batizoviec, kde pobudol deväť rokov. Keď mal opäť ísť do vyhnanstva, uchýlil sa v r. 1686 — 1705 do cirkevných služieb v Kežmarku. Potom žil v Lomnici, kde 14. mája 1725 ako 82-ročný skončil svoj pohnutý život.

Buchholtzove životné osudy zvečnil jeho syn Juraj, rektor v Paludzi, v Catalogus Presbyterorum Evangelicorum Scepusiensium.[204]

(§ 13 stati o škole v Spišskej Sobote, v ktorom sa hovorí o zániku tamojšej školy, nie je dokončený.)


[168] Zoznam najstarších rektorov prináša iba Gymn., exempl. SAV, 169 na podklade správ Krištofa Klescha, tamojšieho farára. Zoznam je prevzatý z Kleschovho Graduálu a z matriky cirkvi v Spišskej Sobote, ktorú začal písať Juraj Arelt r. 1641. Areltov zoznam rektorov sa začína menom rektora Cyriaka Poloczia r. 1571, ktoré chýba v zozname Gymn. SAV, u. m. V texte uvedený zoznam počnúc rektorom Sulickým až po meno Martina Rauscha incl. podáva aj Hornyánszky 67, Klein II, 73, pozn. 51 a Frankl, s. 162 n. Gymn. martinského a prešovského exemplára sa začína až rektorom Areltom. S exempl. SAV sa zhoduje wittenb. ex. s. 348 — 350.

[169] Pavol Münch čiže Minichin, rodom zo Spišskej Soboty, študoval od 15. júna 1574 vo Wittenbergu. Keď sa vrátil, bol rektorom v Kežmarku (Gymn. kežmarskej školy II, hl. 14, ho nespomína, Frankl 107 uvádza, že tam pôsobil v rokoch 1583 — 1585). Od r. 1575 bol rektorom v Spišskej Sobote (Frankl, 162), neskôr tam bol aj farárom. Bartholomaeides 60, Genersich, Memoria Urbis Kesmark II, 158, 159, Klein, u. m., Frankl, u. m., Kr. Klesch určuje r. 1576.

[170] Nyoscheus píše Gymn. III, hl. 7, § 3 (s. 51), bratislavský exempl. III, hl. 7, píše tvar Nyotehec, exempl. SAV, 166, tvar Myusaeus, ako aj wittenb. exempl., 342.

[171] Bartholomaeides 118, podľa ktorého sa dňa 15. januára 1613 zapísal Georgius Arouei, „haud dubie Martinus Ardt, Georgio-Montanus“ (Georgius Aruei, bezpochyby Martin Ardt, rodom zo Spišskej Soboty).

[172] Areltov zoznam uvádza tvar mena Daniel Maclaius (Maday), ok. r. 1613 podľa synopse, list 50, aj podľa bratislavského exempl., u. m., Klein II, 74, pozn. 51, č. 22 a 24 zaznačil Madaya dva razy, podobne ako Areltov menoslov. Wittenb. exempl. s. 349 n.

[173] Gnisner bol rektorom v r. 1621. Gymn. synopsa III, hl. 7, § 5, prešovský exemplár, s. 50, bratislavský exemplár u. m. Arelt píše jeho meno Knischer a uvádza rok 1617.

[174] Leonhardi pôsobil v Banskej Štiavnici r. 1620. Gymn. II, hl. 20, § 27.

[175] Ján Seredi v Prešove r. 1637. Gymn. II, hl. 10, § 16.

[176] Mautner v Košiciach r. 1637. Gymn. II, hl. 5, § 24.

[177] Zápis v Königsbergu 4. septembra r. 1640. Ružička v Pedag. zborníku V, 122, č. 56.

[178] Lasitius bol rektorom v r. 1642 podľa synopsy, u. m., § 6 a wittenb. ex., s. 350.

[179] O Kleinovi pozri Klein Nachrichten II, 291.

[180] Klein II, 292, píše Gorsskinn, exempl. SAV, 167 tvar Gorskiana, aj Borskiana.

[181] Klein, u. m., uvádza jeho učiteľa Juraja Pechovia, ktorý pôsobil r. 1618 v Spišskej Novej Vsi (Gymn. III, hl. 11, § 6). Odtiaľ prešiel do Jihlavy „apud Marcomannos“, t. j. na Morave a len potom do Wittenbergu, kde sa zapísal 30. júna 1620, hoci, ako píše Bartholomaeides 127, jeho meno sa neuvádza v matrike akadémie. Tam sa vzdelával u prof. Pavla Müllera „in eis, quae eruditionem et salutem spectant“ (t. j. vo filozofii a teológii). Pozri aj exempl. SAV, 167.

[182] Klein bol rektorom v r. 1622, synopsa, u. m., § 7, bratislavský exemplár III, hl. 7, Arelt datuje r. 1621. Wittenb. ex., s. 350.

[183] Farárom v r. 1623 podľa Fabóa I, 72, Kleina II, 292. Spisy Klemensa Kleina pozri u Kleina II, u. m., kde je aj záznam o jeho smrti r. 1649 alebo 1650.

[184] Areltov súpis spišskosobotských rektorov, zachytený v Gymn. SAV, 169 n., podáva po Klemensovi Kleinovi nasl. rektorov: V r. 1624 Jur. Czechius (Čech), r. 1627 Peter Dingisch, r. 1628 Tobiáš Turner (Dürner),? Filip Langäus, v rokoch 1629 — 1636 Jeremiáš Albinus, r. 1637 Pavol Titzer, r. 1637 Ján Tyra, r. 1639 Dan. Pescovius (Peschovius), r. 1640 Matiáš Vincenty, r. 1642 Eliáš Lasitius, r. 1641 (sic!) Štefan Tamarisci, r. 1643 Esaias Pilárik, r. 1645 Michal Tebelius a od r. 1646 Ondrej Schwartz. Porovnaj wittenb. exempl., s. 350 (nepag.).

[185] Podľa skôr uvedeného Areltovho zoznamu Schwartz bol rektorom v r. 1646, čo uvádza aj bratislavský exemplár III, hl. 7, kým synopsa školy, u. m., § 8, zapisuje dátum 1648. Wittenb. ex., 348 nep.

[186] Farárom vo Veľkej na Spiši bol r. 1649. Fabó I, 131, pozn. b.

[187] Po Schwartzovi uvádza Areltov zoznam meno rektora Jána Fabritzia v r. 1649 a Jána Paulinyho v r. 1650. Langsfeldovo meno prepisuje Hornyánszky 67, Klein II, 327 a Haan 26 na meno Langsfelder.

[188] Peter Leonhardi pôsobil v Banskej Štiavnici, pozri Gymn. II, hl. 20, § 27.

[189] Fabius Pollucius v Spišskej Novej Vsi r. 1642. Gymn. III, hl. 11, § 8.

[190] V Rožňave pôsobil v r. 1650. Gymn. III, hl. 20, § 12.

[191] V Spišskej Sobote r. 1652. Gymn. synopsa, u. m., § 9, Areltov zoznam a wittenb. exempl., s. 348 a 350 nep.

[192] Vo Vrbovom r. 1654 — 1658. Fabó I, 65, pozn. a., Hornyánszky 67, Klein II, 238, Haan 26.

[193] Bratislavský exemplár, u. m., píše Altwalddorf. Podľa Arelta nastúpil po Langsfeldovi rektor Pavol Hermelius r. 1655 a Juraj Rorer čiže Roscher z Partizánskej Ľupče r. 1657.

[194] Thaann (aj Thaan, Thann) sa dal zapísať vo Wittenbergu 27. júla 1657. Po rektoráte v Spišskej Sobote r. 1661 ho 29. februára 1666 ordinovali za farára vo Smižanoch. Bartholomaeides 127. Preto letopočet jeho rektorovania v Spišskej Sobote 1666 v texte rukopisu Gymnasiologie načim upraviť podľa Arelta na rok 1661, alebo r. 1664, podľa synopsy, u. m., § 10. Hornyánszky 67 datuje r. 1665, Klein sa kloní k r. 1661 (II, 74, pozn. 51). Thaan spisom Unicum ovile catholicum (Jediný ovčinec katolícky) z r. 1639 v Trnave vytlačeným ohlásil svoj prestup ku katolicizmu.

[195] Synopsa píše jeho meno Strakovius, ako aj bratislavský exemplár, u. m., Hornyánszky 67 a Arelt prepisuje na Strakoczy s letopočtom 1665.

[196] M. Eliáš Kreuchel pôsobil v Banskej Bystrici v rokoch 1629 — 1635. Gymn. II, hl. 17, § 19.

[197] Ondrej Szentkereszti v Jelšave — pozri Gymn. III, hl. 1, § 17.

[198] V Prešove Ondrej Horváth r. 1656. Gymn. II, hl. 8, § 20. M. Ján Bayer, u. m., § 22, Izák Caban, u. m., § 25.

[199] Strakocius pôsobil v Spišskej Sobote pred r. 1665, ked sa podľa Hornyánszkeho 67 stal farárom v Gánovciach, alebo pred r. 1671, keď ho ordinovali za farára. Letopočet v synopse, u. m., § 11, 1677 uvádza rok jeho smrti.

[200] SAV 168 uvádza po Strakociovi Jána Pauliniho s pochybným dátumom jeho pôsobenia v Spišskej Sobote. Bol sedmohradským rodákom, synom Michala Pauliniho. Študoval v Sedmohradsku v Bistrici, ďalej na uhorských školách a mal byť rektorom v Spišskej Sobote azda v r. 1650 (pozri pozn. 187), alebo v r. 1657 (hore uv. exempl. SAV). Stade odišiel do Smolníka za farára, ako to dosvedčuje Wagnerov Index ordinatorum na s. 123. O jeho ďalšom cirkevnom pôsobení, pozri Fabó III, 39, 60, 266, 268. Jeho nástupcom údajne bol Filip Hasz (Haszius) zo Spišskej Belej, kde žil jeho otec Imrich Haass a matka Barbora Frixová. Študoval v Štetíne, Magdeburgu, Regensburgu (v Rezne) a v Utrechte jedenásť rokov. Po rektoráte v Spišskej Sobote prevzal konrektorát v Kežmarku (Gymn. II, hl. 14, § 8) po boku M. Daniela Praetoria r. 1608.

[201] M. Gašpar Schön pôsobil v Banskej Štiavnici r. 1671. Gymn. II, hl. 20, § 32. Téma dišputácie znela De Theologiae principio (o základe teológie).

[202] Gymn. III, hl. 25, § 5.

[203] Buchholtz bol rektorom v r. 1674 (synopsa, u. m., § 12). Podľa Kleina II, 74 v pozn. 51 roku 1575 a podľa toho istého Kleina II, 73 a podľa Arelta, u. m., r. 1671. Porovnaj wittenb. exempl. 350 (nepag.).

[204] Gymn. IV, hl. 6, § 7 roku 1714.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.