ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput XXXII. De Schola Vranoviensi)

Zemplínska obec Vranov (Varanovia) bola kedysi známa svojimi trhmi. O duchovné a mravné povznesenie kraja sa zaslúžili členovia rodu Homonnay. Neskôr Štefan Báthory, iudex curiae regiae, sa pričinil o zriadenie školy a fary, ako dosvedčuje Appendix k Historia Diplomatica, 25. Na tamojšej škole účinkovali:

Štefan Borský (Borki, Borchy-Borny).^[580] Na neho a na Michala Andrassyho^[581] v Csepregu si spomína bývalý žiak Pakoszivitzius (Pakostoviczius). Borki bol typický potulný žiak, ktorý sa vyhýbal škole, aj sa v úsilí lacno získať hodnosti zatúlal až do Humenného. Pri takýchto príležitostiach pôsobil r. 1612 aj vo Vranove. Potom odišiel do Ríma, ale stade sa zase vrátil do Humenného. Vstúpil do jezuitskej rehole, prijal nižšie svätenie od sedmohradského biskupa Štefana Csikyho; neskôr nastala zmena v jeho náboženskom cítení, „illuminante cor meum“, ako to doznáva v Zablerovom Indexe v r. 1620, s. 32, a prestúpil na evanjelickú vieru. Prijal potom cirkevnú funkciu v Maťašovciach na Spiši.

Matiáš (? Martin) Damascenus pôsobil r. 1613. Pozri školu v Prešove, diel II, hlava VIII, § 13.^[582]

Ján Gnoscius; jeho prítomnosť na tejto škole sa datuje z roku 1623, ako o tom svedčí jeho bývalý žiak Michal Blaško, farár v Janikovciach, v Zablerovom Indexe, 88.

Demetrius Verbitzey (Verböczy) bol od r. 1624 dva roky rektorom vo Vranove, ale neskôr bol aj farárom v Kendiciach pri Prešove, ako je to zaznamenané v Zablerovom Indexe, 183.

Vo Vranove sa kedysi podľa Ovídiových slov (Libri Amorum, III, Elog, VIII) duševné schopnosti cenili viac ako zlato. „Dnes“ však tam vládne hrubá nevzdelanosť (barbaries), ako to dokazuje Appendix Historia Diplomatica, 121, a wittenberský exemplár, III, hlava LXIII, s. 467 (nepag.).