Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava IX. Škola v Gemeri

(Caput IX. De Schola Gömöriensi)

[219]

Gemer, kedysi stoličné mesto toho istého mena, bolo známe tým, že sa nad ním vypínal impozantný hrad. Zo susedného Spiša s luterským náboženstvom sa šírili do Gemera údajne aj vyššie vedy. Ale zoznam rektorov starších čias nemôžeme pre nedostatok prameňov uviesť. V tomto období rozvoja evanjelického školstva boli známi títo rektori:

Juraj Martuš z Liptova. Narodil sa v r. 1606 od otca Jána a matky Doroty Teplej. Okrem svojho rodiska študoval aj vo Zvolene u Martina Molitorisa,[220] v Bardejove u Martina Wagnera,[221] kde sa súčasne päť rokov učil najmä gréčtinu a nemčinu. Keď sa vrátil domov, nechal štúdium a tri roky sa venoval len hospodárstvu. Ale práca na gazdovstve sa mu zunovala, preto sa vrátil v tých časoch na slávnu školu vo Veľkom Šariši. Tam dva roky študoval u Jána Quaestora a Jána Serediho.[222] Od štúdia k vojsku, od vojska zasa k štúdiu často vtedy prebiehali mnohí, neskôr aj významnejší ľudia.

Martuš sa pobral do Košíc k Valentínovi Göncimu, kde sa za rok naučil po maďarsky, a potom šiel študovať do Banskej Bystrice. Tam bol tri roky žiakom učiteľa a cisárskeho básnika Jána Duchoňa. Duchoň ho odporučil do maďarského chóru spevákov na Muránskom hrade. Po roku, keď mu hlas mutoval, šiel na školu do Gemera,[223] po ďalšom roku viedol chór v Štítniku. Ale po čase zasa uznal za užitočnejšie gramatické štúdium ako hudobné umenie, a tak sa rozlúčil so štítnickým chórom a štyri roky súkromne vyučoval humanistické vedy synov Matiáša Andrássyho. V roku 1639 ho povolali do susednej obce Vlachovo. Pozri Zablerov Index ord., 180.

Ján Seratoris, rektor v roku 1683 podľa záznamov Martina Regisa vo wittenberskom exemplári III, hlava XX, § 4, s. 352 (nepaginované).

Juraj Vendrinský (Vedrinský aj Vedrizký), ktorého otec Matúš sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním do Sliezska a do Uhorska. Jeho matka Rachel Melikiová pochádzala z Brezna. Začiatočné skvelé vedomosti získal vo svojom rodisku. V dospelejšom veku odišiel do Brezna a Fiľakova, aby si osvojil maďarčinu. Tu ho učil Ján Snicelius.[224] Potom šiel študovať do Prešova na kolégium, po roku však prešiel do Rožňavy, kde ho päť rokov učil Ján Braxatoris čiže Bánoczy.[225] Rok strávil na škole v Gemeri,[226] ale zatúžil po vyššom vzdelaní. V roku 1697 ho povolala cirkev v Kunovej Teplici v Gemeri za kazateľa. Pozri Index Petra Zablera, 53.[227]

Tomáš Schusnay. Pozri školu v Štítniku, diel III, hlava 6, § 24.[228]

Juraj Valentini, rektor v roku 1705.[229]

Matiáš Csetneky, r. 1707.

Peter Maguláš, Accademicus v r. 1713 podľa záznamov Martina Regisa.[230]

Eliáš Sartorius; o Jeho otcovi pozri školu v Štítniku.[231]

(Tu sa končí martinský rukopis na liste 65, § 10. Ďalších rektorov uvádza len synopsa na liste 63 a bratislavský exemplár v diele III, hl. 8 sú uvedení nasledujúci:)

Thomas Pataky, alias Potocky.[232]

Ján Černý (Cserny), 1757 — 1764 (Bartholomaeides 261).

Michal Czirilly, 1767.

Samuel Kuzmányi (v texte skomolené meno Keszen?), 1772 — 1784.

Kristián Generschy, 1786 (správne Genersich).[233]

Beynok, 1788 (Bajnok, r. 1787 píše Haan 99).

Kunna, 1796 (Podľa Haana, u. m., r. 1789).

Michal Magda (pripísané dodatočne cudzou rukou).

Ján Bakay ab Ecclesia Derenesiensi evocatus (cudzou rukou).


[219] Text martinského a prešovského exemplára v Gymn. III, hl. 9. Exempl. SAV 171 sa uspokojuje opäť iba synopsou. Wittenb. exempl. III, hl. 20, s. 352 nep.

[220] Martin Molitoris pôsobil vo Zvolene. Gymn. II, hl. 33, § 13, v r. 1625.

[221] Správne Leonhard Wagner. Pôsobil v Bardejove r. 1624. Gymn. III, hl. 14, § 10.

[222] Jak. Quaestoris v Šariši ok. 1625. Gymn. III, hl. 14, § 10. Ján Seredi r. 1627. U. m., § 11.

[223] V Gemeri r. 1632 podľa synopsy, u. m., § 3. Wittenb. exempl., 352.

[224] Snicelius vo Fiľakove r. 1682. Gymn. I, hl. 5, § 5.

[225] Ján Braxatoris v Rožňave r. 1688. Gymn. III, hl. 20, § 16.

[226] V Gemeri pôsobil v r. 1690 podľa synopsy, u. m., § 4.

[227] Aj bratislavský exemplár III, hl. 8 a Fabó III, 45.

[228] Podľa synopsy, u. m., § 6. Schusnay pôsobil v Gemeri v r. 1705.

[229] Od r. 1706 bol už Valentini farárom v Revúcej. Fabó III, 26.

[230] Peter Maguláš z Jelšavy, kde žil jeho otec Peter a matka Dorota, rod. Piatková. Po domácom školovaní pokračoval v štúdiách v Ožďanoch a v Rožňave. Od 10. decembra r. 1709 študoval vo Wittenbergu na trovy gemerskej župy. Keď sa vrátil, spravoval gemerskú školu v r. 1713 — 1717. Pôsobil aj v cirkvi v Cinobani. Ordinoval ho 6. júla 1717 štítnický superintendent Samuel Antoni. V r. 1721 prešiel do Rimavskej Bane, kde r. 1748 zomrel. Vo Wittenbergu napísal r. 1713 dizertačnú prácu na tému De plirophoria justificatorum. Ján Bartholomaeides 206, Lad. Bartholomaeides, Comitatus Gömöriensis notitia, s. 420. Od r. 1721 bol farárom v Rimavskej Bani. Fabó III, 347.

[231] Gymn. III, hl. 6, § 22. Zo Sartoriových nástupcov treba uviesť r. 1725 Juraja Komzila, ktorý tam pôsobil do r. 1745, podľa Bartholomaeida 219.

[232] Po Patakim má nasledovať v r. 1745 Michal Cicatricis, ktorého poznáme iba z Bartholomaeidesa 245 (pozri túto prácu III, s. 461). Vystriedal ho Jakub Lányi v rokoch 1746 — 1755 (u. d., 246), ďalej Matiáš Pruny r. 1748 (u. d., 248), Ondrej Simonides r. 1749 (u. d. 350).

[233] Kristián Generrzy (Genersich) z Kežmarku, kde bol jeho otec toho istého mena obchodníkom. Študoval v Kežmarku u Vechtera, Lescha, Reissa a konrektora Meissa a rektora Pottkonického. V r. 1778 študoval tri roky v Jene (Haan 87), po návrate sa stal eforom na hrade ,Baltaveni‘ u Horvátha de Gradecz. Potom bol rektorom v Gemeri, od r. 1789 konrektorom v Kežmarku a o krátky čas farárom v Dobšinej. Okrem cestopisných a teologických diel vydal Merkwürdigkeiten der… Stadt Kesmark (Rizner II, 21).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.