Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Hlava VIII. Škola v Gelnici

(Caput VIII. De Schola Gölnitzensi)

[205]

Gelnica, mesto v Spišskej župe, je známym náleziskom železnej rudy.

Tamojší rektori zastávali spravidla aj úrad notársky. Tento zvyk zodpovedal cirkevnému právu, ako to dokazujú slová Benedikta Carptzovia v I. knihe Jurisprudentia Consistorialis, tit. VI, definit. XI: „Nakoľko štipendiá správcov škôl sú slabé a ich mzdy také biedne, že sotva stačia uživiť seba a rodinu, nech sa im pridelí aj notársky úrad.“

Spomedzi rektorov gelnickej školy vyniká: Gašpar Jánoš zo Švedlára na Spiši, kde bol jeho otec Ambróz Jánoš baníkom. Jeho matka bola Dorota Patakyová. Základy katechizmu si osvojil na gelnickej škole, v štúdiu pokračoval v Spišskom Podhradí. Potom odišiel na štúdiá do Jihlavy, kde vtedy pôsobili M. Ján Fikler a M. Pavol Müller. Obaja pochádzali z Wittenbergu. Keď sa vrátil, nastúpil ako rektor na gelnickú školu.[206] Spravoval ju štyri roky. Odtiaľ odišiel na školu do Švedlára, kde pôsobil tri aj pol roka. V r. 1626 sa stal farárom vo Veľbachu na Spiši. Pozri Zablerov Index ord., 85.

Daniel Ölstner[207] pochádzal z Elbingu v Nemecku, kde bol jeho otec Filip, pôvodom z Frankfurtu nad Mohanom, farárom. Aj jeho matka, Sybilla Spissiana, rodom z Gdanska, bola dcérou farára. Daniel si za mladi osvojil u Martina Rephia základy katechizmu, latinčiny a gréčtiny. Ako štrnásťročného ho rodičia poslali do Meidenburgu, aby sa tam naučil po poľsky. Po dvoch rokoch bol ďalšie štyri roky poslucháčom M. Jána Millia v Elbingu. Po smrti rodičov mu poradil senátor Ján Jungerschutz, aby sa stal vychovávateľom jeho synov vo Vratislavi. Tam súčasne aj študoval na škole Márie Magdalény, kde bol žiakom Jána z Kikelhoffenu.[208]

Pred epidémiou moru ušiel na Moravu, potom do Čiech, do Uhorska, až do Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi, odkiaľ ho neočakávane povolali za správcu školy do Batizoviec. Tam pôsobil šesť rokov a veľa dobrého urobil pre školu pod ochranou Michala Bossányho. Keď sa batizovského majetku zmocnil Mariássy, Ölstner, opustil obec a prijal v r. 1623 rektorské miesto v Gelnici. Neskôr bol v Levoči školským rektorom. Okrem toho spravoval školu aj v Spišskom Podhradí.[209] Zomrel ako diakon v Gelnici, ako to poznamenáva aj Zablerov Index ord., 82.

[210] Michal Judicis, ináč Richter, bol slovenského pôvodu z Nemeckého (Nitrianskeho) Pravna, kde žil jeho otec Eliáš Richter a matka Katarína Villkomová. Doma sa vzdelával u Jána Pinnera, Jakuba Spiglera, Bartolomeja Gresnera a Gašpara Rignera.[211] Na štúdiách v Banskej Bystrici bol päť rokov poslucháčom M. Pavla Austerlitzera, M. Daniela Tischenbachera a Jána Duchoňa.[212] Stadiaľ odišiel do Bánoviec k M. Zachariášovi Lánimu[213] a potom do Toruňa. Pre nedostatok hmotných prostriedkov sa vrátil v r. 1631 na Slovensko. Keď bol v Gelnici, znezrady ho r. 1633 zvolili za rektora školy.[214] Okrem toho v Krompachoch mu ponúkli aj notársky úrad. Oba úrady zastával vyše deväť mesiacov. Napokon prešiel do cirkevnej služby a bol kazateľom vo Folkmare na Spiši. Pozri Index ord. Petra Zablera, 206.

Henrich Leonhardi bol rodom z Northeimu v Brunšvicku, kde žili jeho otec Kristián a matka Katarína Izáková. Základné vzdelanie nadobudol doma u Petra Graffa. V Helmstadte(?) študoval u M. Henricha Miillera[215] päť rokov. V roku 1636 ho rodičia poslali do Goslar, kde tri roky študoval u M. Jána Neandera.[216] Na jeho radu a odporúčanie odišiel do Frankfurtu nad Mohanom, kde pobudol dva roky a bol poslucháčom M. Jána Valentina. Hmotný nedostatok ho prinútil hľadať si miesto na Slovensku. Dostal sa do Krompách za kantora. Po čase bol v Gelnici[217] rektorom a súčasne aj notárom. Pozri Zablerov Index ordinatorum, 218.

Václav Ritzmann sa narodil r. 1634 v Tešíne. Otec bol Ondrej a matka Katarína Vildová. Gelnickú školu spravoval v r. 1660. Index ordinatorum Michala Lieffmanna, s. 21.[218]


[205] Text v Gymn. martinského a prešovského exemplára III, hl. 8. Exempl. SAV, hl. 19, na s. 171 uvádza iba synopsu školy bez textu. Wittenb. exempl. III, hl. 19, s. 351 n.

[206] V Gelnici pôsobil r. 1620 podľa synopsy u. m., § 3, v prešovskom exempl., list 56.

[207] Aj Elsner.

[208] Bratislavský exemplár píše Hekelshofen (III, hl. 8).

[209] Ölstner v Gelnici pozri Gymn. III, hl. 8, § 4. Škola v Levoči Gymn. II, hl. 15 jeho meno neuvádza. V Spišskom Podhradí r. 1624. Gymn. III, hl. 29, § 8. Ordinovali ho 25. mája 1625.

[210] V r. 1630 nastúpil v Gelnici za rektora Tobiáš Fabricius z Turca, ako to prezrádza marginálna poznámka, dodatočne vpísaná do rkp. prešovského exemplára v stati o škole v Ružomberku (diel I, hl. 15, § 27. Pozri túto prácu I, s. 147).

[211] V Nitrianskom Pravne pôsobil r. 1618 Ján Pinner (Gymn. III, hl. 24, § 5), Jakub Spigler r. 1619 (u. m., § 6), Bart. Gresner r. 1622 (u. m, § 7) a Gašpar Rigner r. 1623 (u. m., § 8).

[212] V Banskej Bystrici pôsobil Pavol Austerlitzer r. 1623 (Gymn. II, hl. 17, § 15), D. Tischenbacher r. 1628 (u. m., § 14) a J. Duchoň, r. 1628 (u. m. § 16).

[213] Zachariáš Láni pôsobil v Bánovciach r. 1628 (Gymn. I, hl. 1, § 18).

[214] Synopsa, u. m., § 5, dodatočne opravuje na r. 1631. O jeho pôsobení v Krompachoch pozri Gymn. IV, hl. 8, § 1.

[215] O Henrichovi Müllerovi pozri Jöcher II, 227. Bol profesorom teológie v Helmstadte. Hildelsia v gymn. III, hl. 8, § 6.

[216] O M. Jánovi Neandrovi pozri Jöcher II, 267.

[217] Leonhardi pôsobil v Gelnici r. 1634 podľa synopsy, u. m., § 6.

[218] Ritzmannov básnicky životopis načrtol Konrád Gesner. Odpis básne v Gymn. III, hl. 8, § 7. V nasledujúcom odseku Gymn. je odpísaná Ritzmannova báseň, venovaná Eccardovi z príležitosti jeho povýšenia z diakonátu prešovského na kňazské povolanie v Ľubici.

V § 9 podľa prerývaného textu súdime, že „hodie“ (teda v čase, keď sa písal rukopis Gymnasiologie) bol rektorom a kantorom „studiosus scholae Epperiensis Husz“.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.