Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XXVI. Škola v Slovenskom Pravne

(Caput XXVI. De Schola Tot-Pronensi)

Slovenské Pravno (Tót-Próna) leží v Turčianskej župe.

Pred r. 1578 (podľa synopsy na liste 175 bolo to v roku 1568) stál na čele tamojšej školy Mikuláš Kaviczký (synopsa, l. c. ho menuje Michal Kavický, Bratislavský exemplár III, hlava 27 zasa Michal Keviczký s letopočtom 1579).[540] Presný letopočet je však rok 1578, ako to dosvedčuje zachovaný list Juraja Turka,[541] tamojšieho farára, Matiášovi Lochmannovi zo dňa 8. októbra 1578, keď Kaviczkého povolali do cirkevných služieb. Juraj Turek v liste žiada Lochmanna, aby mu odporučil vhodného rektora na školu.

Pavol Vranka; r. 1572, zvaný aj Cornides; v r. 1575 prešiel do Chrenovca.[542]

Blažej Bristenský pôsobil v r. 1575.

Michal Michalza pôsobil r. 1580.

Baltazár Grelnertius pôsobil r. 1585.

Ondrej Kapirius; do Pravna ho pozvali v r. 1586 z Topoľčian; z Pravna odišiel za diakona do Bojníc. Ordinovali ho vo Wittenbergu r. 1587. MEEE, 86 n.

Michal Revický pôsobil v Slovenskom Pravne r. 1588. Odišiel za kazateľa do Krušoviec.

Juraj Trnovicenus. Do Pravna ho pozvali r. 1590 zo Seliec. Odtiaľ prešiel za kazateľa do Hrádku, Ord. vo Wittenbergu r. 1594. MEEE 109.

Jakub Panek pôsobil r. 1600.

Mikuláš Martini, aj Martinko, pochádzal z Ružomberka. Bol žiakom[543] Tomáša Dorschitza, Ondreja Lucaeho, Jána Kalinku, Jána Lyceiho, Matiáša Zorkóczyho, Mikuláša Accipitrina. Najskôr bol rektorom v Kysuckom Novom Meste v r. 1612.[544] Od roku 1613 do roku 1615 bol v Slovenskom Pravne. Potom vstúpil do cirkevných služieb v Dolnom Kubíne. Pozri školu v Bytči, diel I, hlava III, § 6, a v Kysuckom Novom Meste, hl. 19, § 7.

Mikuláš Boleti; prešiel neskôr do Turej Lúky.[545]

Ján Bombycenus. V roku 1639 ho pozvali z Dolného Kubína. Roku 1640 prešiel do Prievidze (pozri tam s. 485).

Ján Bugár sa narodil v Slovenskom Pravne. Študoval[546] v Bánovciach u M. Daniela Lániho, v Nitrianskom Pravne u Jána Ladivera, v Žiline u Eliáša Ladivera star. Do Pravna ho pozvali v r. 1640[547] z rektorského úradu v Kysuckom Novom Meste.

Jeroným Pavlovič,[548] šľachtic z Malého Jasena, bol v r. 1641 rektorom v Slovenskom Pravne. Od r. 1642 bol už diakonom v Turčianskom Michale. V rokoch 1650 — 1655 bol farárom vo Sv. Ondreji pod hradom Blatnica. Vtedy ho citovali na súd do Bratislavy.

Mikuláš Rassy[549] pochádzal z Liptova, ako rektor v Slovenskom Pravne podpísal dňa 6. februára 1649 zákony turčianskeho kontubernia. Od roku 1656 bol diakonom v Martine, potom v Turčianskom Petre. V roku 1668 ho bratstvo vymenovalo za orátora na kongregácii v Mošovciach. V období leopoldského prenasledovania ho v r. 1673 citovali na súd do Bratislavy.

Matiáš Meško pochádzal zo šľachtického rodu na Orave. Pôsobil v roku 1655 — 1657 v Slovenskom Pravne, ako to zaznamenal Daniel Krman v Scriniách.

Juraj Gobius pôsobil v rokoch 1660 — 1670. Pozri školu v Kysuckom Novom Meste, diel I, hlava 19, § 22. Narodil sa v Nitrianskom Pravne. Zo Slovenského Pravna odišiel za kazateľa do Smrečian.

Ján Zelenka z Liptovského Jána študoval v Bratislave aj na prešovskom gymnáziu, kde bol Ladiverovým žiakom. Vynikal britkosťou svojich dišputácií. V období náboženského prenasledovania vyučoval deti Juraja Beréniho na hrade Obdokovce na Nitriansku. Stade sa uchýlil do Diviackej Novej Vsi, kde bol vychovávateľom detí Jána Újfalussiho.[550]

Po Zelenkovi nasledovali:[551] Daniel Zahrenský (Zachemský), ktorý podpísal cirkevné zákony 8. marca 1706. Jakub Malicza (Malina), Ondrej Gregoriades, 1696, Juraj Clementis, 1709, Ondrej Sýkora, 1793, Alexander Záborský, 1799, Ondrej Seratoris, 1807, Ján Kolár, 1810.

O zániku školy pozri Appendix v História Diplomatica, 206.


[540] Podľa cit. exempl. bol to šľachtic z turčianskych Kevíc. Pochádzal z Prievidze, ordinovali ho vo Wittenbergu r. 1588. MEEE, 92.

[541] Juraj Turek bol farárom v rokoch 1570 — 1572. Hornyánszky 227. Odpis Turkovho listu v Gymn. III, hl. 26, § 4.

[542] Zoznam rektorov, počnúc Vrankom až po Paneka incl., podáva iba Hornyánszky 227 n. a bratislavský exempl. III, hl. 27. Tento exemplár kladie na prvé miesto rektora Blažeja Bisztrenského s letopočtom 1568 a po ňom Pavla Vranku. Hornyánszkeho prvým rektorom bol v r. 1572 Pavel Vranko čiže Cornides, pozvaný z Hája, ktorý v r. 1575 odišiel do Chrenovca (Fabó III, 155). MEEE, 50.

[543] Jeho učiteľmi boli ružomberskí rektori: Tomáš Dorschitz v r. 1590, Ondrej Lucae v r. 1590, Ján Kalinka (sic!) v r. 1598, Ján Lyceus v r. 1602, Matiáš Zorkóczy r. 1604 a Mik. Accipitrinus v r. 1609. Gymn. I, hl. 15, § 12 — 18.

[544] Gymn. I, hl. 19, § 7.

[545] Boletiho a Bombycena zaraďuje sem iba Hornyánszky 227 n.

[546] Dan. Láni pôsobil v Bánovciach r. 1629, pozri Gymn. I, hl. 1, § 24, Ján Ladiver v Nitrianskom Pravne v r. 1628 (Gymn. III, hl. 24, § 9), El. Ladiver st. v Žiline v r. 1625 (Gymn. III, hl. 33, § 15).

[547] V r. 1640 podľa synopsy Gymn. III, hl. 21, § 6, zatiaľ čo Hornyánszky 228 sa rozhoduje pre rok 1642, bratislavský exempl. III, hl. 27 pre r. 1638 a exempl. SAV 224 a wittenb. ex., s. 412 volí rok 1655.

[548] Pavlovičovo meno uvádza iba bratislavský exempl. u. m., odvolávajúc sa na Protocollum Venerabilis Contubernii Thuroczensis, s. 43 a na Buriove Micae 39.

[549] Rassyho meno uvádza opäť iba bratislavský exempl. u. m.

[550] Podľa Hornyánszkeho 228 Zelenka pôsobil ako rektor v Slovenskom Pravne v r. 1678. Pochádzal zo Senice. Wittenb. ex., u. m.

[551] Zoznam doplňuje Hornyánszky 228, opierajúc sa najmä o bratislavský exemplár III, hl. 27. Tento prameň kladie po Clementisovi Valentína Peraka rodom z Krupiny, ktorý bol r. 1645 rektorom v Slovenskom Pravne. Pozri Bartholomaeides 139.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.