Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 84 | čitateľov |
- . . .
- Hlava X. Škola v Hanušovciach
- Hlava XI. Škola v Spišskej Novej Vsi
- Hlava XII. Škola v Ľubici
- . . . spolu 34 kapitol
- Zmenšiť
(Caput XI. De Schola Igloviensi)
Spišská Nová Ves (Igló, Neocomium) ako najdôležitejšie z 13 spišských miest leží pri zákrute rieky Hornádu. David Frőlich v diele Medulla Geographiae, s. 352, spomína na tamojšie bane, železiarske dielne, na množstvo zeleninových záhrad a na tamojšie Collegium Musicum.
Na škole sa vystriedali títo učitelia, známi svojou mimoriadnou náklonnosťou k chudobným študentom:
Joachim Piscatoris pôsobil v r. 1570.
M. Ján Ursinus pôsobil v r. 1571.[251]
Juraj Simonides.[252] O tom, že bol rektorom v Spišskej Novej Vsi, svedčí jeho list, ktorý písal 2. januára r. 1586 Igloviae sive Neocomii (sic!) Matiášovi Lochmannovi. V liste ho pozýva na svadbu do Spišského Podhradia.
Gašpar Praetorius pôsobil v roku 1594 podľa záznamov Daniela Krmana.[253]
Gašpar Pelargus, latinsky Ciconia (bocian). Jeho pôsobenie dokazuje Martin Birnstein, farár v Novej Lešnej vo Spiši, označujúc ho za svojho najvzdelanejšieho a najučenejšieho učiteľa. Pozri Zablerov Index, 59.[254]
M. Peter Schmilauer pôsobil v r. 1610.
M. Juraj Fukzerus z Drážďan, bol pre našu krajinu veľmi zaslúžilý muž, ako to dosvedčujú jeho žiaci Ján Václav Eremitán a Daniel Cornidae v cit. Indexe na s. 1 k roku 1614. K nemu sa ako k svojmu učiteľovi hlási aj Ján Berger, ktorý pri ňom päť rokov študoval, a Martin Arelt, ktorý u neho šesť rokov študoval, u. d., s. 6.
Pavol Müller z Wittenbergu (aj Moller) podľa Indexu l. c., 60. Pozri aj wittenberský exemplár., 357.
Juraj Peschovius (Peschkovius) pochádzal zo Spišského Podhradia. Jeho žiak Klement Klein ho vychválil v oslavnej básni ako starostlivého, vzdelaného a učeného rektora,[255] Zablerov Index, 58. Zo školskej služby ho povýšili do mestskej služby na radnici, kde zastával funkciu notára 13 miest. Cit. Index, 116. Ako humanistický básnik zanechal epigram v Compendiu latinskej gramatiky M. Eliáša Ursiniho.[256]
Pavol Austerlicerus. Pozri školu v Banskej Bystrici, diel III, hlava XVII, § 15.[257]
Tobiáš Pollucius zo Spišského Podhradia bol dlhé roky správcom školy v Spišskej Novej Vsi.[258] Juraj Langsfeld, tamojší farár, priznáva, že u Pollucia nadobúdal prvé jazykové znalosti a poznatky z vyšších vied. Pozri Index ord. Martina Wagnera, 38. Aj Krištof Klesch[259] si u Pollucia osvojoval základy vyšších vied (artes). L. c, 96. Toho istého Pollucia nazýva svojím najsvedomitejším učiteľom, skvelým latinským básnikom a nadaným gréckym rečníkom. Správa v Historische Berichte, s. 22, podľa záznamov Juraja Buchholtza mlad.
Rektor Pollucius zložil r. 1640 dlhšie elegické distichon z príležitosti sobáša levočského rektora M. Jána Vindischa s dcérou M. Petra Zablera Zuzanou. (Pozn. 127 v II. diele).[260]
Eliáš Lang zanechal po sebe v roku 1664 báseň pri odchode tamojšieho farára Matiáša Zarevutia.[261]
Juraj Virsinger, ktorého spolu s rektorom Cyriakom Jaroschkovitiom spomína Bartolomej Wachsmann r. 1631 v cit. Indexe na s. 141.[262]
M. Ján Marci z Ľubice vo Spiši, kde bol v roku 1669[263] rektorom.
Ján Satakius zo Sučian, kde žil jeho otec Benedikt a matka Zuzana. Navštevoval školu v Sučanoch u rektora Gabriela Bubelina, v Košiciach u Jána Mautnera, v Spišskej Novej Vsi u Tobiáša Pollucia, zomrel v exile vo Vratislavi.[264]
[251] Frankl 101 menuje v r. 1569 prvého rektora Melichara Rotha, ktorý bol predtým učiteľom v Košiciach podľa dokladov košického archívneho záznamu. Piscatora a Ursiniho uvádza len Hornyánszky 148 a Frankl. u. m. Po Jurajovi Simonidovi v r. 1586 uvádza Frankl, u. m., rektora Joachima Golcza, magistra slobodných umení v r. 1590, potom v r. 1591 Gašpara Pelarga, ktorého spomína Klein III, 180 a v r. 1593 Jakuba Mollera.
[252] Dátum rektorovania Juraja Simonidesa v r. 1586 presne určuje uvedený list Matiášovi Lochmannovi z toho istého roku, čo napokon potvrdzuje aj rukopis martinského exemplára v synopse školy v Spišskej Novej Vsi v Gymn. III, hl. 11, § 3. Preto treba pokladať za jasný omyl datovanie prešovského exemplára na liste 73, ktorý uvádza dobu Simonidesovho rektorovania na rok 1686. Tento letopočet preberá aj Rotarides vo wittenberskom exemplári III, hl. 24 na nepaginovanej strane 359 a tento omyl zviedol Bartholomaeidesa 158, že zaradil Simonidesa čiže Simonisa medzi študujúcich vo Wittenbergu k roku 1659. Citovaný Rotarides, pravda, tuší historický omyl, keďže na u. m. píše: Sequitur confusa auctoris Synopsis scholae Igloviensis (zmätená synopsa školy). Správnosť našich dôvodov potvrdzuje aj historický fakt, že adresát listu Matiáš Lochmann študoval práve v r. 1586 v Spišskej Novej Vsi. Pozri túto prácu, časť o škole v Banskej Štiavnici, diel II, s. 342 (originál Gymn. II, hl. 20, § 15). Rotaridesov exemplár, pravda, kladie dôsledne aj ďalšie letopočty o sto rokov dopredu.
[253] Ten istý letopočet uvádza aj exempl. SAV 175 a Hornyánszky 148, kým Rotarides sa pridŕža svojho próton pseudos a píše rok 1694.
[254] Pôsobil v r. 1598 podľa synopsy, u. m., § 5, prešovský exempl., s. 72 a podľa bratislavského exempl. III, hl. 11. Frankl vymedzuje rok 1591 (pozn. 251). Exemplár SAV posúva Pelargovo pôsobenie do r. 1600, Rotarides, s. 360, do r. 1698, ale na str. 357 súhlasí s rokom 1600.
[255] Peschkovius pôsobil r. 1618 podľa synopsy u. m., § 6 a podľa bratislavského exempl. u. m., kým Rotarides s. 358 opäť píše r. 1615, s. 358, Hornyánszky 148 rok 1614.
[256] O M. Eliášovi Ursinim pozri školu v Bánovciach, Gymn. I, hl. 1, § 9.
[257] Austerlicerus rektoroval r. 1630 podľa synopsy, u. m., v § 7 a bratisl. exempl., u. m. Hornyánszky, u. m., má rok 1615 a Rotarides 1617.
[258] Pollucius pôsobil v r. 1638 podľa exempl. SAV 175, ale v roku 1642 podľa synopsy, u. m., § 8 a Rotaridesa, zatiaľ čo Hornyánszky, u. m., ho zaraďuje na rok 1624, koniec jeho rektorovania na r. 1662 a r. 1668 jeho smrti.
[259] Ide o Daniela Klescha, ako to dosvedčuje exempl. SAV 175 a Klein I, 123, pozn. 119.
[260] Báseň je odpísaná v Gymn. III, hl. 11, § 8, aj Klein, u. m.
[261] Eliáš Láni, aj Lany z Nitrianskeho Pravna. Synopsa školy, u. m., § 9 martinského aj prešovského exemplára i bratislavský exemplár, u. m., píšu meno Lang. Podľa uvedených prameňov pôsobil V Spišskej Novej Vsi r. 1664, zatiaľ čo exemplár SAV a wittb., u. m., kde stojí aj forma ,Elias Lang‘, určuje dátum 1636 s poznámkou: videtur idem esse cum Elia Lang ad annum 1656 notando (azda ide o Eliáša Langa, zaznamenaného r. 1656).
Báseň odpísaná v Gymnasiologii, u. m., v § 9 (prešovský exempl. s. 76) a jej chronodistichon uvádza letopočet 1664, ktorý je správny na určenie Lányho pôsobenia v Spišskej Novej Vsi.
[262] Juraja Virsingera spomína iba exempl. SAV, u. m., v § 13, odvolávajúc sa na svedectvo jeho žiaka Bartolomeja Wachsmanna v Zablerovom Indexe 141. Podľa letopočtu 1631 by však patril do staršej doby. Rektora Jaroškovica pripisuje synopsa prešovského exempl., s. 72. Pozri wittenb. exempl., 359.
[263] Ján Marci sa narodil v Ľubici, zapísal sa na štúdiá do Wittenbergu 9. októbra 1668, kde dosiahol hodnosť magistra. Po návrate bol rektorom v rodnej Ľubici, potom v Spišskej Novej Vsi. Napísal Tyrocinium Logicum Pastoribus 24 Regalium dedicatum (Učebnica logiky, venovaná pastorom 24 kráľovských miest). Potom Neues Gregorii Gesang a napokon Nicetoria Imperatoris Leopoldi I., ktorého časť s letopočtom 1671 odpisuje Gymn. III, hl. 11, § 10. Bartholomaeides 171, exempl. SAV, u. m., a wittenb., 359.
[264] Satakius bol od r. 1646 rektorom vo Vlachove, potom vo Spišskej Novej Vsi, odkiaľ po troch rokoch prešiel r. 1649 za farára do Farkašoviec. Symbola Juraja Buchholtza.
Ján Rezik
— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.
- 108 Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov
- 86 Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest
- 84 Prešovská jatka
- 81 Gymnaziológia. Úvod
- 75 Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
