Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Hlava XX. Škola v Rožňave

(Caput XX. De Schola Rosnaviensi)

Rožňava (Rosnavia), mesto v Gemeri, známa železnorudnými baňami. Patrilo kedysi ostrihomskému arcibiskupovi. Pretože bolo obývané prevažne maďarským ľudom, prichádzali do Rožňavy zo susedných stolíc mladíci, aby sa pocvičili v maďarčine. Táto okolnosť dala bezpochyby podnet na založenie vyšších škôl, na ktorých pracovali títo učitelia:[443]

Peter Maternus. Pochádzal z Dobšinej. Jeho meno zaznamenal žiak Peter Sextius, štítnický farár, ordinovaný v r. 1615 podľa Zablerovho Indexu, 3.[444]

Martin Rausch. Rektor školy v Spišskej Belej. Krištof Eisdorfer si spomína pri svojej ordinácii na svojho učiteľa Rauscha, ako na najučenejšieho muža. Pozri Zablerov Index, 131.[445]

Tomáš Schröter z Osterfeldu pri Meissene pôsobil tu v roku 1611.[446]

Šimon Martius z Turopoľa, účinkoval tu v r. 1612.

Šimon Schumann z Osterfeldu pri Meissene, učiteľ Jána Martinyiho z Rožňavy podľa záznamu v Zablerovom Indexe, 27.[447]

Samuel Frölich, o ktorom pozri viac v stati o škole v Spišskom Hrhove, diel I, hlava VII, § 6. V Rožňave bol rektorom v r. 1615.[448]

Samuel Schröter z Levoče sa vzdelával v rodnom meste u Jána Haskia a M. Melchiora Schnellera v začiatkoch slobodných umení a kresťanskej náuky, iné poznatky si osvojoval u M. Eliáša Ursiniho a M. Stanislava Horlera. Širší rozhľad nadobúdal v Kremnici u M. Petra Leonhardiho.[449] Keď si už osvojil dôkladné vedomosti, ako mravný a jemný muž sa dostal na preceptorské miesto piatej triedy v Banskej Bystrici; neskôr bol šesť rokov rektorom rožňavskej školy (r. 1628). Pre chorobu sa vymanil „zo školského jarma“ a prijal ponuku do Spišskej Novej Vsi za vedúceho chóru.

Juraj Lizonius bol v r. 1638 rožňavským rektorom, ako to poznačil Daniel Krman vo svojich Scriniach.

Martin Samsselius bol synom tkáča zo Spišskej Novej Vsi, matka Uršula bola rodená Fuggerová. Na domácej škole bol žiakom Cyriaka Jaroschka a Juraja Virsingera, v Levoči študoval u Tomáša Mura a Mateja Saxa.[450] Po troch rokoch štúdia v Levoči odišiel na radu svojich priateľov do Torune a Elblongu a po roku ťažkého strádania do Gdaňska, kde bol poslucháčom doktorov teológie Jána Butthacusa a Juraja Paulusa, profesorov matematiky Jána Mothingera, M. Henricha Nicolaya, Petra Kingera a Petra Lessia. Okrem toho navštívil aj Kaliningrad,[451] keď tam pôsobil rektor JUDr. Ursittisus. Po dvoch rokoch sa vrátil domov; onedlho sa však znova pobral do Kaliningradu, kde pracoval ako vychovávateľ u braniborského kurfirsta Joachima Pakmanna. Na žiadosť svojich rodičov prijal na rok rektorský úrad v Rožňave (1640); potom bol diakonom v Spišskom Pohradí. Pozri Zablerov Index, 194.

Kristián Langsfeld r. 1650. Pozri školu v Spišskej Sobote, III, hlava VIII, § 9.[452]

Mikuláš Bugány z Varína, kde žil jeho otec toho istého mena a matka Barbora Sluková. Keď si už začiatočné vedomosti osvojil na domácich školách, šiel ďalej študovať do Jelšavy, kde ho učili Ondrej Rumenecius, Ondrej Horváth a Juraj Raduchius. V Rožňave bol najprv kantorom, potom rektorom. Pozri Index ord. M. Wagnera, 112.[453]

Juraj Hirsch z Tešína, kde bol jeho otec dôstojníkom cisárskeho vojska; matka bola rodená Zuzana Kotharská. Vzdelával sa v Spišskej Novej Vsi u Tobiáša Pollucia, v Bardejove u Martina Pfeiffera, v Levoči u Jakuba Zablera, M. Jána Zimmermanna a Tobiáša Stephaniho.[454] Od roku 1657[455] spravoval rožňavskú školu, kým sa nestal farárom v Dobšinej.[456] Pozri Index ord. Michala Lieffmanna, 21.

Ján Bánovitzy pochádza z Bánoviec. Pracoval na rožňavskej škole r. 1683. Wittenberský exemplár III, hl. XI, s. 421, § 13 píše meno Bánóczy.

Ján Braxatoris, ináč Bánóczy bol rektorom v Rožňave v r. 1688. Pozri školu v Hrachove, diel I, hlava XIV, § 9. Spomína ho jeho žiak Juraj Vendrinský, rektor gemerský, neskôr farár v Topoľčanoch, v Zablerovom Indexe, s. 53.[457]

Michal Mišovic[458] absolvoval humanistické vedy na domácich školách a nastúpil do dvorských služieb Juraja Ottlika z Ozoroviec a Kochaníc,[459] aby sa venoval výchovnej práci jeho synov. V tejto funkcii prejavil také schopnosti, že ho pokladali všeobecne za mimoriadne uznávaného vychovávateľa šľachtických detí. V Ožďanoch[460] v Malohonte pri Rimavskej Sobote, kde zhromaždil okolo seba široký okruh mládeže, preslávil sa svedomitosťou a rozvíjaním svojho duševného bohatstva. V ďalšom pôsobení mu poskytla pohostinstvo Rožňava, kde s takým zanietením a úspechom rozširoval vedecké poznatky, že ho r. 1705 pozvali na prešovské kolégium za profesora poetiky a od r. 1707 aj za profesora rečníctva. O tom svedčí kolegiálny protokol. Jeho diela pozri vyššie.[461]

Mišovič mal veľmi nadaného syna, ktorý študoval v Prešove.[462] Ján Rezik sa o ňom zmieňuje v diele Cidaris Austriaca.


[443] V Rožňave pôsobili dvaja kazatelia a jestvovali tam dve školy: nemecká a maďarská. Gymnasiologia podáva vlastne zoznam nemeckých rektorov, ktorý je však veľmi nepresný. Reprodukujeme presne text martinského a prešovského exemplára s najnutnejšími úpravami a pričleňujeme ďalšie dodatky na konci.

Hornyánszky 240 uvádza na prvom mieste medzi rožňavskými rektormi Antona Philadelphiho v r. 1525. Z Rožňavy prešiel na školu do Spišského Podhradia a od r. 1552 bol farárom v Banskej Bystrici. Fabó II, 55 a III, 285, Frankl 144 a i.

[444] Podľa synopsy Gymn. III, hl. 20, § 3 aj podľa bratislavského exempl. III, hl. 20 nastúpil Peter Maternus na rožňavskú školu v r. 1609. K Maternovi ako svojmu učiteľovi sa hlási pred r. 1615 Peter Sextius a neskôr štítnický farár Peter Zvaronecius, ako to dosvedčuje spomenutý Zablerov Index s. 3.

[445] Martin Rausch pôsobil v Rožňave v r. 1610. Synopsa rožňavskej školy, u. m., hl. 20, § 4, bratisl. exempl., u. m., Hornyánszky, u. m., zatiaľ čo Fabó III, 16 uvádza rok 1632.

[446] Rok 1611 potvrdzuje synopsa a bratisl. exempl., u. m., Hornyánszky 240 datuje r. 1570, ale aj Fabó III, 16, podľa ktorého bol od r. 1580 farárom v Rožňave (Fabó III, 24), kým podľa Hornyánszkeho až od r. 1602. Jeho činnosť v Rožňave, ale bez bližšieho časového určenia, dokazuje Zablerov Index ordinatorum, s. 27. Exempl. SAV III, hl. 40, s. 210 n. Frankl posunuje Tomáša Schrötera z Meissenu na r. 1570. Ako jeho nástupcu uvádza Frankl Fabiána Bohema (Böhm) v r. 1574, ale za ním ešte vkladá Mikuláša Tyourecia na r. 1574. Len po ňom mal nastúpiť v texte uvedený Simon Marthius, ktorému pripisuje r. 1585 rektorského pôsobenia v Rožňave.

[447] Schumann bol rektorom v r. 1613. Synopsa školy, u. m., § 7, bratisl. exempl., u. m , Fabó III, 16 a Klein II, 129 a podľa nich Frankl 144 sa rozhodujú pre rok 1592. Hornyánszky 240 dáva prednosť roku 1594 a nazýva Schumanna aj Schumonimus.

[448] Samuel Frölich, syn Jána Frölicha, študoval tri roky v Elbingene pod feruľou Jána Mylia, poldruha roka u jezuitov v Brunzbergu, pokračoval v Königsbergu a rok v Gdansku u prof. Bartolomeja Kekermanna. V Rožňave bol tri roky rektorom a vrátil sa tam po krátkej zastávke v Slovenskej Ľupči. Exempl. SAV 210 n.

V Rožňave pôsobil ok. r. 1615 rektor Gregor Payer, ako poznačuje stať štítnickej školy v Gymn. III, hl. 6, § 5.

[449] Meno učiteľa Haskia a Schnellera (ktorého bratisl. exempl., u. m., píše Schnethi) stať o levočskej škole (Gymn. II, hl. 15) neuvádza. Eliáš Ursini pôsobil r. 1614 v Levoči (Gymn., u. m., § 25), Stan. Horler r. 1619 (u. m. § 26). Peter Leonhardi pôsobil v Kremnici r. 1620 (Gymn. II, hl. 7, § 7)

[450] Jarošek v Spišskej Novej Vsi, pozri Gymn. III, hl. 11, § 11, Virsinger, u. m., § 12. Matej Saxo v Levoči r. 1626 (u. d. II, hl. 15, § 28).

[451] V Königsbergu sa zapísal 21. júna 1636 (Ružička v Ped. zborníku V, s. 121, č. 33). Samseliovo meno poznačil v exempl. SAV, u. m., „alter Anonymus“. Porovnaj wittenb. ex., s. 423.

[452] Langsfeldov životopis podáva Haan 26: Pochádzal zo Spišskej Novej Vsi, narodil sa v ,Leonchiitzene‘ — v Hlubčiciach v Poľsku 26. sept. 1626, jeho otec Adam bol tam kantorom. Študoval v Spišskej Novej Vsi a v Banskej Štiavnici za rektorovania Petra Leonhardiho (Gymn. II, hl. 20, § 27), v Elbingene, vo Weimare a v Kaliningrade. Keď sa vrátil, bol dva roky kantorom v Rožňave. Potom prešiel do Spišskej Soboty; od r. 1654 bol diakonom vo Vrbove pri Poprade a od r. 1670 v Matejovciach. Ako exulant sa dal r. 1677 zapísať medzi poslucháčov jenskej univerzity (Haan u. m.). Do vlasti sa vrátil r. 1683. Pozri aj Index ordinatorum Martina Wagnera, s. 118 a wittenb. ex., 422.

[453] Bugány bol rektorom v r. 1657 podľa synopsy rožňavskej školy, § 13 a bratislavského exempl. Exempl. SAV 213 zaznačil rok 1652.

[454] Tob. Pollucius pôsobil v Spišskej Novej Vsi r. 1642 (Gymn. III, hl. 11, § 8), Martin Pfeiffer v Bardejove v r. 1650 (Gymn. II, hl. 1, § 23), Jak. Zabler v Levoči r. 1650 (Gymn. II, hl. 15, § 38), Ján Zimmermann r. 1652 (u. m., § 39) a Tob. Stephani r. 1653 (u. m., § 40).

[455] Synopsa martinského exemplára III, hl. 20, § 14 a prešovského, list. 128 pripisuje ku Hirschovmu menu „nobilis Silesius“ (sliezsky šľachtic) a rok 1658, keď účinkoval v Rožňave, podobne ako bratislavský exempl., u. m., exempl. SAV, u. m., kde je však jeho meno prepísané na Harsch. Text martinského exemplára tej istej signatúry pozmeňuje čas Hirschovho rektorovania v Rožňave na rok 1757 (Azda omyl?).

[456] Podľa Hornyánszkeho pôsobil v rokoch 1674 — 1675, s. 43.

[457] Text na s. 130 prešovského aj martinského exempl. v § 15 a 16 rozlišuje Bánovitzyho a Braxatorisa ako dve rozličné osoby. V skutočnosti však ide o jednu osobu, o Jána Braxatorisa čiže Bánovského, tiež nazvaného Bajmocenus (miestami, Bánovický, Bánóczy). Aj exempl. SAV u. m. rozlišuje dve osoby.

[458] Pozri Gymn. I, list 255, Bartholomaeides, Notitia Gömör 421, Klein II, 130, pozn. 91.

[459] Rezik sa zmieňuje o ňom v diele Cidaris Austriaca.

[460] Pozri Gymn. I, Fragmenta, hl. 20, § 4 (prešov. exemplár 255) a pozn. 894 — 896 v I. diele. V Ožďanoch nastúpil r. 1699, za rákócziovských nepokojov sa skrýval v Hrachove u kazateľa Bubenku, potom ho povolali za rektora do Banskej Štiavnice, po polroku prijal r. 1703 rektorské miesto v Krupine a r. 1705 v Rožňave, kde pôsobil plných päť rokov. Tam aj v r. 1710 zomrel. Klein II, 130, pozn. 91, kde sú uvedené jeho spisy.

[461] Pozri Gymn. I, hl. 20, s. 255 prešovského exempl. a Klein, u. m. O diele Nuces pueriles pozri Gymn. Praefatio, § 27.

[462] Gymn. SAV III, hl. 40 podáva zoznam rožňavských rektorov podľa záznamov Jána Mičinského, ako je to hore uvedené. Zoznam rektorov na nemeckej škole v Rožňave podáva Hornyánszky 240, na maďarskej s. 241. Na obidvoch školách Klein II, 129, pozn. 90.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.