Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Zas zemi vrátený som, lučín dýcham vôňu, vyhnaný z rája nadpozemských snov, a stroskotanec letov sférických uvrhol poslednú som kotvu v spodok pevný. Som klesol v prach, však jako Antaeus po každom zeme-matky dotyku v strhaných žilách príliv nových síl, hoj, prúdiť cítim mocou čarovnou. Prismelý bol môj let a pád tak náhly, prudký jak anjelov, dol s nebies svržených, sa chápajúcich márne skalných brál, bezmocne rútiacich sa v desnú, bezdnú priepasť. Osudom ubitý som v hlbín klesol tiene, sa v mdlobách svíjam nepokorený, som túžiť neprestal za výškou závratnou a pošliapaný bárs, zas dvíham hlavu vzdorne. Zas smelo vzletieť chcem, až príde čas, ssať závratu slasť zase opojnú. Však o jedno ťa prosím, Osude: stroskotať nedaj viac mi do prachu, zapadnúť biedne v blatné nižiny! Daj doletieť mi k hviezdam ligotným, alebo rozdrtiť sa o bralá pri gigantickom páde osudnom.
