SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chodníkom sviežim…

Chodníkom sviežim nepôjdem v zálety, kde modrý obzor zavše zacloní vŕb zeleň, ružový kvet jabloní, znie vtačí spev, voňajú poľné kvety. Mne smutno tak. Na podzim čakám sirý, keď topoľov rad holých k nebi čnie, jak na oltáre sviece smútočnie, v tmách beznádejných vietor bôľne kvíli. Posledný zhasne svit, umĺknu stony vrelé, na chodník vkročím zvädlý, váhavý, ssať rozpomienok balzam prchavý, do hluchej noci zalkať: „Miserere!“