SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kaktusy večne zelené

Keď jasene chlad sadá na dušu mi, vás obdivujem, kakty zelené, svet celý jaro od nás vzdialené, naň rozpomienkou iba hora šumí. Už hlavou mojou ťažké tiahnu dumy, ma bolia chvíle žitia zmarené, vy dvíhate však neohrožene hor hlavy, netknú sa vás blaha rumy. Snáď jaro v diaľnej cítite vy vlasti a znovu jarom ožívate tým a zase v novej zamierate slasti. Je stokráť moja domovina bližšia, snáď jaro v nej, no, moc ich prejde, kým sa aspoň trochu bôle moje ztíšia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama