Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Ta, v diaľne kraje spieť, za háje zelené, za modré hory, cez riavy spenené, za dúhou prelestnou zaletieť, kde obzor úži sa a západ horí. Je stará túžba to; ňou chlapec zmámený v les pádi smele, sval chabne, lež oko planúce v šedú diaľ upjato, kraj poviestkový tuší v pološere. Je svodná nádej tá: tam večná jar, ľúbosť tam nepominie, za horou vysokou v svet krajší slnka lúč zalieta. Vpred, rytieru! Odmena skvelá kynie. Ach, túžba klamlivá! Za horou dolina a nové hory; tu priepasť hlboká, uniká dúha v diaľ menivá, pútnika pohltí súmrak hneď skorý. Ach, túžba daromná! Koleno ochablé do prachu klesá, vlas zbelel, však slnka svit, a shrblý driek sa narovná, hruď ssaje nádej zas z vonného lesa. Zas letím v ústrety lučinám kvetnatým a modrým horám, na dúhu, motýľa, čarosvet predo mnou vystretý s nezbednou radosťou dieťaťa volám. Predo mnou zhalený v hmly šedé (ružová ľúba ich zora) kraj blaha čarovný skrýva sa, túžobne vysnený, opája srdce zas balzamom hora. —
