Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 34 | čitateľov |
Jak hrdé kniežatá čajs’ v zámku nádhere či pyšných učencov sbor vo svätyni vied, nad všetok ostatný dol povýšených svet — — sa v hmlistých oblokoch mihajú postavy. Okolo život vrie a kypí vesele, zalieha veľmesta k nim šumot stozvuký. K nim nemôž’ doľahnúť; tam trpia bez muky, jak v hrade zakliatom, na pustej sihoti. Na sviežiu zeleň sa dívajú naproti, na rady palácov, víl, majestátny dóm, im pestré veľmesto je vzdušným preludom a vlastných zimničných hláv prelud — životom. Ich blaho intríg roj, ni závisť nezmarí, sú suveréni to, titáni, bohovia, čo k dielam ohromným sa, k divom hotovia; čo chcú, to deje sa — hneď znejú fanfáry, hneď velia armádam, do hviezdnych svetov letia, hneď hýbu zemguľou (bárs iba v mysli chorej), by slabí do omdletia na lôžko poklesli nešťastní, preúbohí, sa ľuďmi stanúc zas na chvíľu letmú, krátku. Von jasmín opojnú zas šíri vôňu sladkú, máj hýri nádherou, svet ľúbostný vzdych samý. — — — — — — — — — — — — Ztrnulých očí pár sa mihol za mrežami.
— prozaik, básnik, novinár Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam