SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stoj, okamžíku, stoj…

Stoj, okamžíku, stoj! Bo krásny si, bo viacej, mi dať už nemôžeš, ty skúpy živote. Mne svet sa otvára v čarovnom ligote, veď šťastie tisnem si ku hrudi, ku vlniacej. Som k hrude klesol, však vznášam sa nad hviezdami. Čo osud odpieral dlaniami tvrdými, mi všetko rozdáva dnes hrsťmi plnými. Dnes boháč veľký som a kráľom nad kráľami. Už srdcia našly sa, o šťastí snijú stálom; dnes v noci kapradie tajomne rozkvitá, ty slasťou chveješ sa, jako dub ovitá zeleným brečtanom: ľúbiacich ramien párom. Stoj, okamžíku, stoj! Skloň, drahá, ku mne líce; magicky zažiaril svätjanských mušiek roj; to kúzlo večera chcel vssať bych celé, hoj, veď dlho blažiť má: večerov po tisíce. Stoj, okamžíku, stoj!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama