SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na srdci matkinom

A zase príroda ma, matka objíma mäkkými rameny, ichž dotyk ľahký, púhy života bremeno sosníma so syna. Dnes kúzlom mladší som, jak vymenený, druhý, mňa v diaľke večernom samota neleká, let vtákov nebudí už v srdci márne túhy. Šum vetra ustal tiež, s prírodou v akkord sladký už splývam, plň sa, ach, ty, túžbo odveká, bych darmo netesknil, až život zvolá: zpiatky!